branork

Slovenské podtatranské regióny Orava, Liptov a Spiš sú pre našinca známe. Vynikajú svojim folklórom a bohatými tradíciami, v ktorých Tatry zanechali svoju výraznú pečať. Patria medzi naše najkrajšie. Štvorlístok podtatranských krajov dopĺňa aj jeden pre nás už menej známy ležiaci v Poľsku, nazývaný Podhalie (poľ. Podhale). Už ako názov trochu prezrádza, jedná sa o podhorský kraj (kraj podhorských lúk). Jeho prirodzené hranice obklopujú najväčšie pohoria Poľska. Z juhu Tatry, zo západu Beskydy, zo severu Gorce a na východe Pieniny. Okolité hory predurčujú región k turistike ako zimnej, tak aj letnej.

Najväčším turistickým magnetom sú Tatry a mesto Zakopané, ktoré v zime stáva turistickým hlavným mestom Poľska. Lyžiari si prídu na svoje na tatranských zjazdovkách, najväčšia je na Kasprovom vrchu. Pre menej náročných lyžiarov sú menšie zjazdovky na Gubalowke (kde z mesta premáva podzemná lanovka), ponúkajúce okrem zážitku z lyžovania aj pekný výhľad na Zakopané s Tatrami v pozadí. Pre bežkárov slúži hustá sieť trás v celom regióne. Po náročnom dni na lyžiach dobre padne relax v bazéne. Pre tieto účely slúži akvapark v Zakopanom, či termálne kúpaliská v Bukowine Tatrzanskej, či Šaflaroch. Nielen v zime, ale aj v lete nemá Zakopané núdzu o návštevníkov. Lyžiarov vystriedajú turisti chystajúci sa na tatranské chodníky. Medzi najväčšie lákadlá patrí jazero Morské oko (najväčšie v Tatrách), ktoré patrí medzi povinné turistické destinácie Poliakov a výstup na Rysy, týčiaci sa nad ním. Pre náročnejších turistov je tu najnáročnejšia turistická trasa Tatier – Orlia prť, na ktorej s v dĺžke 4 km zdolávajú po rebríkoch a reťaziach veľké prevýšenia. Trocha to pripomína Slovenský raj v takmer 2000 m výške. Pre menej náročných turistov je tu možnosť návštevy tatranských dolín Chocholowskej, Kościeliskej, ktoré vynikajú vápencovými útvarmi. Neodmysliteľnou povinnosťou je výstup na poľský národný vrch Giewont, na ktorom sa nachádza obrovský kríž z kovovej konštrukcie postavený začiatkom minulého storočia. Pri výstupe sa treba obrniť trpezlivosťou, kvôli početným zástupom turistov.

Okrem turistiky mesto ponúka aj bohatý kultúrny a spoločenský život, ktorý sa koncentruje na pešej zóne – Krupowky. Okrem mnohých obchodov a reštaurácií (z ktorých vyniká Bačonald – miestna verzia McDonaldu), je tu aj mnoho stánkov so suvenírmi a najväčšou gastronomickou špecialitou – údeným syrom oscypkom (oštiepkom), ktorý sa predáva v rôznych ozdobných tvaroch. Návštevníkovi okrem živého turistického ruchu pretrvávajúcom non-stop neunikne zaujímavá drevená zrubová architektúra, vyznačujúca sa zložitou strechou a bohato vyrezávanými ornamentami. Tento štýl pochádza z polovice 19. storočia a nadväzuje na pôvodný jednoduchší goralský štýl.

Goralská kultúra zanechala výraznú pečať nielen v Zakopanom a Tatrách, ale aj v celom regióne Podhalia. Najzachovalejším komplexom goralských dreveníc je obec Chocholów (ktorý spomína aj Martin Kukučín v svojej poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie) nachádzajúci sa na hraničnom priechode so Slovenskom (Suchá Hora). Pri ceste cez tento hraničný prechod za nákupmi do Nového Targu ste si mohli všimnúť nízke drevenice po oboch stranách cesty. Sú to drevenice z prelomu 18. a 19. storočia a sú budované prevažne z jedľového dreva. Pre svoju jedinečnosť bol Chocholow zapísaný do UNESCO. Architektonickou zaujímavosťou je nadviazanie modernejšej architektúry na drevený goralský štýl, čím okrem tradičných dreveníc v obci nájdeme aj nové modernejšie domy, ktoré pekne bok po boku s nimi ladia. Z histórie obce je najznámejšou udalosťou Chocholovské povstanie, pri ktorom miestni obyvatelia povstali v roku 1846 proti rakúskej vrchnosti (Chocholow bol súčasťou rakúskej Halíče) za svoje práva (najmä právo pásť ovce v tatranských dolinách). Nakoniec aj za pomoci Goralov z Nového Targu a susednej obce Čierny Dunajec bolo povstanie potlačené. Ako pripomienka tejto udalosti stojí v obci múzeum venované povstaniu a kaplnka Jána Nepomuckého v strede dediny, ktorá je otočená chrbtom k Čiernemu Dunajcu, čo má pripomínať zradu tamojších Goralov, ktorí kolaborovali s rakúskou vrchnosťou.

  Okrem zaujímavej architektúry a histórie ponúka Chocholow aj možnosti turistiky vo svojom okolí. Obzvlášť pekné výhľady sú na Tatry a Beskydy. Kto má odvahu, pekný pohľad si môže vychutnať z nefunkčného skokanského mostíka nacházajúceho sa smerom na štátnu hranicu. Pre menej odvážnych sú tu okolité kopce, z ktorých je najznámejší Ostrysz, nachádzajúci sa na začiatku Pásma Gubalowky, malého pohoria tiahnúceho sa až po Zakopané. Pre milovníkov pešej turistiky je toto minipohorie ideálne. Dá sa prejsť z Chocholowa po červenej značke až do Zakopaného (prechod trvá 4 – 5 hodín). Celá trasa je odlesnená, pripomína veľkú lúku, čo zaručuje nádherné scenérie s Tatrami v pozadí. Vhodná je aj pre cykloturistiku.

Z Chocholowa sa presunieme po toku Čierneho Dunajca trochu severnejšie a po pár km sa dostávame do obce Podczerwone, ktoré v minulosti slúžilo ako hraničná stanica na dnes už zrušenej trati Trstená – Nový Targ, na ktorej bola prevádzka definitívne zastavená po druhej svetovej vojne. Údajne kvôli nekvalitnému mäkkému podložiu, na ktorom bola vybudovaná, čo obmedzovalo možnosti prepravy čo do hmotnosti a rýchlosti. Dnes sa tu zachovala iba budova stanice. V tejto oblasti sa nachádza sústava rašelinísk. Z Podczerwoného, kde sa nachádza spracovateľský závod vedie cca. 4 km dlhá poľná železnička k povrchovej bani. Okrem ťažby rašelina „živí“ miestnych aj ako turistická atrakcia. Medzi Jablonkou a Novým Targom sa nachádza mnoho prírodných rezervácií – rašelinísk, ktoré si možno prejsť so sprievodcom po náučných chodníkoch. Najznámejšou takouto rezerváciou je Baligowka nachádzajúca sa medzi Čiernym Dunajcom a Pekelníkom (na bývalej štátnej hranici medzi SR a Poľskom). Rašelina dáva tmavú farbu aj okolitým potokom, ktoré pretekajú prevažne na poľskú Oravu, kde ústia do Čiernej Oravy. Niekedy sa pri obci Pekelník takto naplavená a vysušená rašelina zvykla vznietiť, čím vznikli menšie požiare (čo dalo obci meno).

Po ceste pokračujeme teraz na východ, kde nás víta väčšia obec Čierny Dunajec, ktorého kamenné obchody si v poslednej dobe obľubujú našinci. Okrem obchodov sa tu nachádza Kostol Najsvätejšej Trojice z 19. storočia a židovský cintorín z 2. svetovej vojny. Okrem iného sa v tejto obci narodil aj známy slovenský barokový spisovateľ Hugolín Gavlovič, ktorého preslávilo dielo Valaská škola mravúv stodola. Po oblúkovom moste ponad rovnomennú rieku pokračujeme do Nového Targu. Okrem starého železničného násypu možno sledovať typickú odlesnenú krajinu pozostávajúcu z lúk, políčok a už spomínaných rašelinísk.

Po pár km sa ocitáme v centre regiónu v Novom Targu. Mesto s bohatou kožušníckou a trhovníckou tradíciou našinci poznajú najmä zo sobotňajších trhov konajúcich sa na ľavom brehu Bieleho Dunajca. Fanúšikovia hokeja možno poznajú miestny klub Podhale, niekoľkonásobného víťaza najvyššej poľskej súťaže. Mesto bolo založené pravdepodobne v 14. storočí a v 15. storočí získalo právo organizovať trhy (čo mu dalo názov). V minulosti mesto zasiahlo niekoľko požiarov. Po prvom delení Poľska sa ocitlo v Rakúsku. Po prvej svetovej vojne sa ocitlo v obnovenom Poľsku. V roku 1914 tu bol väznený vodca ruskej revolúcie V. I. Lenin, ktorý počas exilu rád navštevoval okolité hory. Po vypuknutí druhej svetovej vojny bolo mesto začlenené do Generálneho gubernátu a do roku 1942 tu bolo malé židovské geto, ktoré bolo v tom roku zlikvidované. Počas vojny tu prebiehal silný partizánsky odboj členov Tatranskej konfederácie a jej neslávne známeho člena Jozefa Kuraśa „Ognia“, ktorého lúpežné bandy mali po vojne na svedomí rabovanie a etnické čistky. Mesto bolo oslobodené Červenou armádou 29. januára 1945. Pri svojej prvej návšteve Poľska v roku 1979 ho navštívil pápež Ján Pavol II.

Okrem trhov a bohatej histórie mesto ponúka aj bohaté turistické možnosti v okolitých horách. Najznámejšími cieľmi sú Gorce, hory ohraničujúce mesto zo severu, ponúkajúce nenáročnú pešiu a cykloturistiku. Pre milovníkov architektúry a pamiatok sú tu kostoly: Sv. Kataríny (najstarší na Podhalí), Najsvätejšieho srdca Ježišovho a dreveného Kostola sv. Anny. Okrem miestnych kostolov majú možnosť veriaci navštíviť Mariánske sanktuárium v neďalekej obci Ludzmierz, kde sa údajne zjavila Panna Mária, patrónka Podhalia. Spoločenský život sa odohráva na námestí – Rýnku, ktorému dominuje radnica z roku 1886.

Podhalie som navštívil niekoľkokrát a vždy ma prekvapilo niečim zaujímavým. Oproti našim regiónom, ktoré ho obklopujú na mňa pôsobí trochu divokejším dojmom, to mu však neuberá na atraktivite, práve naopak. Dodáva mu to zaujímavé čaro.Turistické služby sú na dobrej úrovni, aj keď niekedy sú svojské, turista málokedy obíde naprázdno. Región rozhodne odporúčam navštíviť nielen pre prírodné a kultúrne atrakcie, ale aj jedinečnosť.