Založ si blog

Pomoransko – Putovanie za hviezdou

Baltské more odjakživa patrí medzi obľúbené dovolenkové destinácie. V súčasnosti keď letá sú teplejšie, stáva sa atraktívnejším a čoraz viac konkuruje tradičným stredomorským letoviskám. Nielen jantár a hanzovná minulosť, ktorá tomuto regiónu dala nespočetné množstvo nádherných kultúrnych pamiatok, ale aj príjemné more, ktoré v lete príjemne osvieži. Pobaltie patrí medzi moje obľúbené dovolenkové ciele, ktoré som už opisoval v predchádzajúcich článkoch. V nich boli spomenuté východné lokality ako pobaltské krajiny, Kaliningradská oblasť, polostrov Hel a hanzovné mesto Gdansk. Cieľom tohto seriálu budú oblasti na západ od Gdansku až po najväčší nemecký ostrov Rujana.

Z Ružomberka vyrážame netradične až koncom júla, keď dovolenková sezóna vrcholí. Z cesty E77 odbočujeme pri Krakove na diaľnicu smerom na Katovice, kde sa dostávame do sústavných dopravných zápch spôsobených mýtnicami. Najväčšia však bola pred výjazdom na Čenstochovú, kde kolóna až do Katovíc nás na 500 metroch zdržala hodinu. Dovolenková migrácia vrcholí, treba si zvykať. Do Lodže prichádzame podvečer a hľadáme ubytovanie. Asi po necelej hodine intenzívneho hľadania sa nám podarilo nájsť ubytovanie, kde nám recepčný oznámil, že má pre nás poslednú izbu na jednu noc. Po vybavení formalít sme išli odparkovať auto a vybaliť veci. Na parkovisku sme stretli krajanov z Dunajskej Stredy a okrem srdečného pozdravu sme si potriasli rukami. V poslednej dobe vzácny jav medzi nami Slovákmi v cudzine. Po ubytovaní sa vyrážame do mesta. Lodž je tretie najväčšie mesto Poľska. Narozdiel od Krakova, Vratislavy alebo Gdanska pôsobí priemyselným dojmom. Má to na svedomí bohatá tradícia textilného priemyslu, ktorá mu vyslúžila prezývku poľský Manchester. Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia začal textilný priemysel upadať. Mesto začalo meniť svoj charakter a začalo čoraz viac nadväzovať na ďalšiu významnú tradíciu – film. Film a umenie patrí medzi vyhľadávané artikle mesta. Nachádza sa tu národná filmová škola a niekoľko vyšších umeleckých škôl.

Lodž má rozsiahlu električkovú sieť, čo zabezpečuje pohodlné a lacné cestovanie po meste. Električková trať s rozchodom 1000 mm spája aj okolité mestá Ozorków a Pabianice. Zastávku sme mali neďaleko hotela a v centre sme boli za pár minút. Mašiny si frčia ulicami naozaj „szybko“. Spomínané umenie sme si všimli hneď na uzlovej zastávke v centre mesta. Presklená farebná zastávka s niekoľkými nástupišťami pripomína skôr železničnú stanicu ako zastávku električky. Hneď oproti sa nachádza dlhý a široký bulvár plný života. Budovy po jeho oboch stranách sú architektonicky jednoduchšie ako v jadrách iných väčších poľských miest. Môže za to spomínaná priemyselná história, na ktorej mesto vyrástlo. Na atraktivite mu to však neuberá. Trochu mi pripomínalo Minsk alebo Brest. Na bulvári nechýba bohatá ponuka letných terás, reštaurácií, barov a krčiem. Problém vybrať si nespôsobuje len široká ponuka, ale hlavne veľa návštevníkov najmä z radov mladých. Toľko mladých ľudí som pokope nevidel v žiadnom meste. Štýlovo osvetlené bývalé priemyselné továrne dnes slúžia ako štúdiá, ateliéry, hotely, školy, či spomínané reštaurácie. Prejsť bulvárom z jedného konca na druhý dá zabrať, preto sme doplnili chýbajúce kalórie v jednej arménskej reštaurácii, kde sme si pri skvelom arménskom jedle zaspomínali na Jerevan. Reštaurácie sú na vysokej úrovni, ceny sú prijateľné, ľudia priateľskí. Po večeri sme sa ešte pomotali po životom pulzujúcom centre mesta a električkou sme sa vrátili na hotel, lebo na druhý deň nás čakala dlhá cesta.

Po raňajkách vyražame ďalej na sever. Baltské more je ešte ďaleko, tak po ceste si vrámci zastávky vyrovnáme resty z minulosti a autom parkujeme v stredovekom meste Toruň. Toto mesto na Visle je známe ako rodisko astronóma Mikuláša Koperníka, ktorý sa preslávil heliocentrickou teóriou, teda že centrom vesmíru nie je Zem, ale slnko. Po zdĺhavom parkovaní vyrážame do historického centra. Rozdiel oproti Lodži je očividný. Oproti „modernistickej“ Lodži je Toruň historickou perlou. Stredoveké tehlové ornamentálne budovy potešia nielen milovníkov histórie, ale aj bežného návštevníka. Po pár fotozáberoch navštevujeme Koperníkov rodný dom, kde sa dnes predávajú suveníry. Najoriginálnejším je toruňsky perník. Perník-Koperník je tu hlavným mottom a sortiment je bohatý. Po pár minútach premýšľania kupujeme klasický okrúhly plnený slivkovým lekvárom. Chuťovo pripomína náš smolíček, akurát má výraznú korenistú chuť. Okrem toho nám bolo ponúknuté tretinkové perníkové pivo, ale to sme odmietli. Chuť je určite zaujímavá, ale „pravému jačmeňu“ sa v letnej horúčave nič nevyrovná. Hlad zaháňame v miestnej pirohárni a po pár záberoch z bohatej ponuky nádhernej historickej architektúry mesta pokračujeme ďalej na sever.

Ako sa po diaľnici približujeme ku Gdansku všimli sme si oproti minulým rokom nové mýtnice. Tento spôsob výberu poplatkov je nepraktický hlavne v priebehu letnej sezóny, kedy sa výrazne podpisuje o nárast dopravných zápch. Našťastie premávka tu nie je tak hustá ako pri Katoviciach a premávka je relatívne plynulá. To sa však mení, keď odbočujeme smerom na Malbork. To je ďalší dlh z minulých rokov, ktorý bolo treba splatiť. Po ceste k najväčšiemu tehlovému hradu na svete si pri ceste všímame skupinku ľudí ako oživujú motorkára po nehode a vzápätí počujeme prichádzajúcemu sanitku. Je to pre nás memento, že treba jazdiť opatrne. Po príchode do Malborku máme opäť problém zaparkovať, ale nakoniec sa nám to podarí hneď pri hrade. Hneď kupujeme lístky a kvôli nedostatku času sa vyberáme na individuálnu prehliadku (za príplatok je možne isť so sprievodcom). Hrad začali stavať v 13. storočí príslušníci Rádu nemeckých rytierov, ktorí ho používali ako hlavné stanovisko pri bojoch proti pohanským Prusom. Hrad bol niekoľkokrát prestavaný a istý čas patril medzi rezidencie poľských kráľov. Odolával mnohým vojnám počas ktorých bol poškodený. Najviac počas napoleónskych vojen. Po ich skončení začína dlhotrvajúca rekonštrukcia. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený sovietskou armádou a neskôr sa jeho tehly použili na obnovu historického centra Varšavy. Povojnovú stagnáciu ukončil paradoxne požiar v roku 1959 v dôsledku ktorého sa rozhodlo o urýchlenej rekonštrukcii hlavného hradu, kde v roku 1961 vzniklo hradné múzeum. V roku 1997 bol zapísaný do UNESCO. Hrad obsahuje mnoho zaujímavých zbierok od nábytku, textilu, porcelánu, zbraní, obrazov, dokumentov až po stredoveké rekonštruované priestory kuchyne, mučiarní, salónov a podobne. Zaujímavé sú veže, ktoré poskytujú pekný výhľad na rovinatú krajinu. Vstup do veží je spoplatnený individuálne, nie je zahrnutý v cene základného vstupného. Opisovať všetky atrakcie hradu je na vlastnú kapitolu. Najväčší tehlový hrad sveta má okrem spomínaných artefaktov svojskú atmosféru, ktorú treba zažiť na vlastnej koži. Zaujímavým bonusom sú historické podujatia konajúce sa na nádvorí. My sme mali možnosť vidieť stredoveké bojové hry. Prehliadka takého hradu ochudobní návštevníka aj o kalórie, ktoré si môže doplniť v jednom z početných stánkov „v podhradí“. Ponuka rýchleho občerstvenia je bohatá. Okrem tradičných poľských špecialít v podobe zapekanky alebo klobásy sú tu aj špeciality východných kuchýň. Ja som ochutnal tatárske mäsové pirôžky. Po zakúpení povinných magnetiek pokračujeme „za hviezdou“.

Jazda po diaľnici ubieha plynulo pokiaľ sme nenarazili na kolónu. Rozmýšlame, či to má na svedomí ďalšia mýtnica alebo práce na ceste. Nakoniec to bola nehoda, našťastie tentokrát sa „ťažko zranilo“ iba auto. Po pár minútach sme pohľadom zdiaľky „pozdravili“ gdanské vežičky a obchvatom cez Gdyňu sme sa po pár desiatkach minút ocitli na totálnom severe Poľska. Čas pokročil a bolo treba nájsť ubytovanie. Podarilo sa nám to až na jednej usadlosti pri Wladyslavove. Ubytovanie bolo za dobrú cenu a pohodlné. Po vybalení pokračujeme do Jastrzebej Gory, najsevernejšej obce Poľska. Po príjazde bol problém okrem parkovania aj s čulým turistickým ruchom. Hustá radová zástavba drevených stánkov s ešte bohatším ledkovým osvetlením ma nachvíľu vrátilo do Zakopaného. Hlavná atrakcia najsevernejšej obce je jej najsevernejšie miesto, ktoré sa nazýva Hviezda severu. Je to žulový pomník označujúci najsevernejšie miesto krajiny. V skutočnosti sa dá zájsť aj severnejšie. Pomník sa nachádza na útese, z ktorého je nádherný výhľad na Baltské more. Pozdĺž útesu je vybudovaný chodník, ktorý vás privedie na dolnú pieskovú pláž. Severnejšie sa už dostať u našich severných susedov nedá. Pláž na je ideálna na kúpanie v mori, prípadne na prechádzky pozdĺž mora.

Po symbolickom kúpaní v podobe prechádzky v mori po kolená a následnom utekaní pred vlnami sme sa vybrali spať na hotel. Po ceste sme vyhladli, ale spomínaná zakopanský turistický ruch by znamenal zdržanie, tak sme sa navečerali viac vo vnútrozemí v jednej pizzerii. Reštaurácie sa nachádzajú pri pobreží a smerom viac do vnútrozemia reštaurácie masívne ubúdajú, tak na to treba brať ohľad ak chcete ochutnať miestne špeciality. Deň sme na izbe zakončili plechovkami piva a pobrali sme sa spať. Na druhý deň nás čakalo putovanie po „púšti“.

 

Pomoransko – Na ostrove kriedy a rakytníka

25.12.2019

Na gauči hotela v Greifswalde sa prebúdzame do pekného rána a hneď ideme na raňajky. Ponuka je bohatá a za spoločnosti ostatných hostí prevažne z radov penzistov plánujeme program dňa. Po zbalení sa vychádzame na rýchlu prehliadku mesta. Krátko po ôsmej hodine pôsobí univerzitné mesto ospalým dojmom, čo poskytuje vynikajúce podmienky pre fotenie nádherných historických [...]

Pomoransko – Štetínsky paprikáš

23.12.2019

V Slupsku sa opäť napájame na rýchlostnú cestu S6 a po hodine sa ocitáme v Koszaline, kde odbočujeme do letoviska Kolobrzeg. Opravované úseky cesty v kombinácii s faktom, že do letoviska slúži ako príjazd klasická vojvodská cesta mení pohodovú jazdu na nočnú moru. Pred Kolobrzegom sa vytvára niekoľkokilometrová kolóna. Po vyše hodine prerušovanej jazdy sa konečne [...]

Pomoransko – Slowinske duny

20.12.2019

Na priváte neďaleko Wladyslawova sa prebúdzame do príjemného oblačného rána. Hneď po zbalení vecí smerujeme na západ. Prvým cieľom sú pozostatky nedostavanej jadrovej elektrárne Žarnowiec. Cesta po poľských okreskách ubieha relatívne rýchlo a monotónne. Borovicové lesy striedajú lúky a vresoviská. Asi po hodine prichádzame k jazeru Žarnowiec, kde z jedného móla [...]

vojna na Ukrajine

ONLINE: Michel: Aby bol v Európe mier, musí sa pripraviť na vojnu. Volá po vojnovej ekonomike

19.03.2024 06:15

Ak nebude reakcia EÚ správna a neposkytne Ukrajine dostatočnú podporu, aby zastavila Rusko, budeme ďalší na rade, tvrdí šéf Európskej rady Michel.

Putin

Putinov triumf odobrili hostia z AfD. Ako ruské voľby "monitorovali" extrémisti z Nemecka

19.03.2024 06:00

Aby prezidentským voľbám dodal zdanie legitimity, Putin si ako pozorovateľov pozval poslancov nemeckej strany AfD.

Grasalkovičov palác, Prezidentský palác

ANKETA: Osem kandidátov na prezidenta odpovedalo na 19 otázok. Tu sú všetky odpovede

19.03.2024 06:00

Do ankety sa zapojilo osem z desiatich kandidátov. Líder SNS Andrej Danko sa v pondelok doobeda kandidatúry vzdal v prospech Štefana Harabina. Milan Náhlik a Štefan Harabin do uzávierky neodpovedali.

anketa kandidati-kolaz

Veľká prezidentská anketa: Aké majú plány so Slovenskom a čo odkazujú mladým? Kandidáti odpovedali aj na to, kde budú bývať alebo či využijú vládny špeciál súkromne

19.03.2024 06:00

Kandidáti pre Pravdu opísali svoju víziu, predstavu o tom, aký má byť prezident a odpovedali na 19 kľúčových hodnotových otázok.

Branislav Turčina

Štatistiky blogu

Počet článkov: 55
Celková čítanosť: 331137x
Priemerná čítanosť článkov: 6021x

Autor blogu

Kategórie