Juh Poľska má návštevníkovi určite čo ponúknuť. O príhraničných horách, ktoré máme s našimi severnými susedmi spoločné som sa už zmienil v predchádzajúcich článkoch. Tentokrát sa vyberieme trochu viac na sever ku kráľovskému mestu Krakov, resp. k dvom soľným baniam na východ od neho. O bani vo Vieličke (poľ. Wieliczka) ste už určite počuli a mnohí z vás ju navštívili. Bohatá soľná výzdoba, sochy, banské expozície, dlhé chodby, či kaplnka sv. Kingy patria medzi hlavné lákadlá tohto podzemného komplexu.
O 20 km východnejšie sa nachádza jej staršia, ale menej známa sestra – Bochňa (poľ. Bochnia). Tá narozdiel od svojej mladšej sestry, má síce skromnejšiu soľnú výzdobu, ale tiež má svoje tromfy, ktorými jej tvrdo konkuruje. Ale pekne poporiadku.
Obidve bane som navštívil so šesťročným odstupom. Prvou na rade bola Vielička, ktorú sme s kamarátmi navštívili vrámci návštevy Krakova. Po pár prejazdoch krakovskými kruhovými objazdmi sme dorazili do okresného mesta Vielička, kde nás už vítali brigádnici pracujúci na mnohých parkoviskách v okolí bane. Nám sa však náhodou podarilo nájsť jedno menšie neplatené, trošku vzdialené od centra, čím sa nám naskytla príležitosť na exkurziu mesta, kde nášmu pohľadu neunikli dve obrovské veže soľného závodu. Po pár minútach chôdze parkom (vo Vieličke zeleň rozhodne nechýba) sa ocitáme pred vstupom do bane, ktorý sa čakáme do oficiálneho začiatku prehl
iadku. Po polhodine prichádza náš sprievodca a vyše 3,5 km dlhá prehliadka sa začína. Len pre zaujímavosť, celková dĺžka chodieb je 300 km, ktoré sa rozvetvujú na deviatich výškových úrovniach! Teda verejnosti je prístupných len 2% chodieb! Prvou atrakciou je drevené schodisko pozostávajúce z 375 schodov, ktorými klesáme o 64 m nižšie.
Tu sa začína prehliadka jednotlivých miestností (komôr) s expozíciami týkajúcich sa nielen baníctva, ale aj poľskej histórie. Expozície pozostávajú zo sôch významných osobností a plastík vytesaných z veľkých blokov soli, ktorých tu je neúrekom. Za spomenutie stoja sochy Mikuláša Koperníka, poľskej kráľovnej sv. Kingy, kráľa Kazimíra Veľkého, či Goetheo. Medzi soľnými sochami nemajú zastúpenie len historické osobnosti, ale aj baníci, či neodmysliteľní strážcovia baní – permoníci:) Soľné sochy a plastiky sú prevažne dielami baníkov, ktorí tu kedysi pracovali.
Prvé zmienky o výskyte a využívaní soli z Vieličky siahajú podľa archeologických nálezov do 3. tisícročia p. n. l., kedy sa soľ získavala odparovaním soľanky (silného soľného roztoku). 
To sa dialo na veľkých páleniskách v jej okolí. Soľ je nevyhnutnou surovinou pre život človeka a inak tomu nebolo ani v minulosti.
Ako rástol dopyt po tejto vzácnej surovine, museli sa kopať čoraz hlbšie studne, ktorými sa čerpala soľanka na povrch až nakoniec ich hĺbka dosiahla takú úroveň, že baníci dosiahli vrstvu kamennej soli, čím sa začala ťažba ako ju poznáme dnes. Soľ z Vieličky a Bochne zásobovala prostredníctvom historických soľných ciest veľkú časť Európy. Aj o baníkov a ich rodiny bolo dobre postarané. V roku 1248 dal knieža Henrich IV Probus vybudovať v okolí kúpele pre obete banských nešťastí, kde sa vykonávali aj chirurgické zákroky. Dodnes sa nachádza vo Vieličke liečebný dom. O necelých sto rokov neskôr kráľ Kazimír III. Veľký dal priamo vo vnútri bane vybudovať nemocnicu, ktorú prevádzkoval rytiersky rád Svätého ducha z Montpellier. Počas druhej svetovej vojny ju Nemci využívali ako priestor na vojenskú výrobu. Po vojne tu ťažba pokračovala až do začiatku tohto storočia, kedy bola ťažba z dôvodu nerentability zastavená.
Soľ je tu prítomná všade a je pestro sfarbená. Kto by očakával vyslovene bielu alebo priehľadnú variáciu, ostane sklamaný. Surová soľ má prevažne tmavosivé odtiene. Soľ si prediera cestu pomedzi výdrevu, ktorá chráni chodby, ba dokonca súvislou vrstvou je pokrytá podlaha. To sa už presúvame ďalej, kde sa okrem výjavov z histórie a baníctva čoraz viac začína ukazovať banská technika, pozostávajúca z drevených replík prevažne zo stredoveku. Za spomenutie stoja drevené koňmi poháňané hriadele a zariadenia na odčerpávanie soľanky.
Schodísk začína pribúdať a my klesáme čoraz hlbšie až prichádzame k najznámejšej atrakcií – kaplnke sv. Kingy. Z hornej terasy je nádherný výhľad na soľný oltár, ktorý osvetľuje pätica veľkých lustrov ozdobených kryštálmi zo soli. Po stranách sa nachádzajú obrovské plastiky výjavov z Biblie, z ktorých je najkrajšia Posledná večera od Leonarda daVinciho. Zážitok umocňuje aj precízne urobená podlaha, ktorá pozostáva zo soľných kachličiek. Po pár záberoch pod dvojmetrovou sochou pápeža Jána Pavla II. pokračujeme ku komore Weimar, nazvanej podľa rodiska J. W. Goetheho. 
V 60. rokoch minulého storočia bola táto sieň zaplavená jazdierkom a na jej brehu sa nachádza socha pokladníka s vagónikom soli, ktorý bol vystavený na výstave EXPO 2000 v Hanoveri. Súčasťou expozície Weimaru je aj hra svetiel sprevádzaná orchestrálnou hudbou.
Po hudobnej vložke sa presúvame chodbou so štýlovou soľnou dlažbou na podlahe ďalej. Pravidelné obdĺžnikové tvárnice nás lákajú si ich vyfotiť „z priameho horizontu“, tak pokladáme fotoaparáty na zem a snažíme sa cvaknúť spúšť. Pri daných svetelných podmienkach majú naše aparáty problém správne zaostriť, čím nechtiac zdržujeme celú skupinu. Sprievodca len nervózne krúti nad naším počínaním hlavu a keď mu dôjde trpezlivosť, tak si to za nás paradoxne vypije Peťo, ktorý dodržiava pravidlá, len má smolu v tom, že stojí blízko sprievodcu 🙂 Našťastie naše kompakty to nakoniec zvládnu a my môžeme pokračovať k jaskyni Jozefa Pilsudskiego, ktorá je zaplavená soľankou a riešená ako vodný tunel. Okrem sochy spomínaného poľského maršálka je tam aj socha sv. Jána Nepomuckého. Pokojná vodná hladina v tunely dáva skvelú príležitosť pre čistý záber.
Tu sa priehliadka prakticky končí sa presúvame sa do haly so stánkami so suvenýrmi. Okrem stánkov je tu ešte jedna zaujímavosť v podobe jazdy vyhliadkovým výťahom, kde vám sprievodca ukáže krásne kryštály soli trčiace priamo zo stropu haly. Posledným bodom programu je návšteva spoločenských miestností pozostávajúcich z obchodíkov, reštaurácie a koncertnej miestnosti. To je zároveň aj najnižšie položený bod prehliadkovej trasy, kedy sme zostúpili celkovo o 135 m. Odtiaľ nás späť na povrch vyviezol banský výťah o kapacite 36 osôb. Potom sme si ešte na pamiatku v neďalekých stánkoch kúpili kryštál soli a modrej skalice.
Soľná baňa vo Vieličke je unikátnou pamiatkou, ktorú sa oplatí navštíviť. Nielen nádherné kamenné sochy, plastiky, či dobové výjavy s banskou technikou, ale hlavne jej neopakovateľná atmosféra. Prechádzka soľnými chodbami vedúcimi rôznymi expozíciami a komorami, kde sa človek nachvíľu ocite v minulosti za neustálej prítomnosti príjemného soľou nasýteného vzduchu si určite získa každého návštevníka. Však baňu navštívili osobnosti ako Karol Wojtyla, Alexander von Humbolt, Bill Clinton, Dmitrij Ivanovič Mendelejev, Mikuláš Koperník, či Johan Wolfgang Goethe a ročne ju navštívi vyše 1 milión návštevníkov. Jej jedinečnosť nezostala nepovšimnutá ani na medzinárodnej úrovni a v roku 1978 bola zapísaná do zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO a okrem turistov dobre slúži aj výskumným výpravám.
V ďalšom článku sa presunieme o 20 km východnejšie do Bochne, kde ťažba soli ukáže svoje ďalšie tromfy!
Celá debata | RSS tejto debaty