branork

Na hoteli v Kaliningrade sa prebúdzame do zamračeného rána s prognózou dažďa. Pri raňajkách sme zvažovali okrem programu aj zmenu hotela kvôli relatívne vysokej cene. Nakoniec sme si však po úvahe predplatili izbu aj na nasledujúcu noc. Času bolo málo, preto sme ho nechceli strácať pri hľadaní nového ubytovania. Po raňajkách vyrážame k najbližšej električkovej zastávke, kde čakáme na mašinu. V najbližšom stánku sa pýtam na cestovné lístky. Predavačka mi odpovedala, že sa kupujú priamo v stroji. Asi po desiatich minútach prichádza modrá Tatra KT4. Po nástupe som sa snažil zorientovať v roztrasenej a preplnenej mašinke, kde sa dá kúpiť lístok. Ten si napodiv nikto nekupoval, tak som to chcel skúsiť u vodičky. Tá medzitým uviedla stroj do pohybu a nevyzerala moc pozitívne nabudená, však bol pondelok. Tak som od kúpy lístka nakoniec upustil a navrhol som Mirovi vystúpiť na najbližšej zastávke, začo som si vypočul vlnu kritiky. Na najbližšej zastávke sme po piatich minútach trasľavej jazdy vystúpili a zorientoval som sa v navigácii.

Našťastie prvá atrakcia bola priamo pred nami – pravoslávna katedrála Krista Spasiteľa. Vysoký biely chrám s piatimi zlatými cibuľovitými vežami je oproti iným historickým atrakciám dosť mladý. Bol vybudovaný medzi rokmi 2004 až 2006. Má však silný symbolický význam. Kaliningrad má bohatú históriu, ktorá bola ovplyvňovaná rôznymi národmi žijúcimi na jeho území. Na začiatku tu bola  osada Pregnora, ktorú križiaci dobyli a okolo roku 1255 tu založili mesto na počesť svojho veliteľa, českého kráľa Přemysla Otakara II. Kráľovec získal mestské výsady okolo roku 1290. Odvtedy sa rozvíjal ako prístavné mesto a bol členom obchodného spolku Hanza. Rád nemeckých rytierov tu panoval do roku 1701, kedy pripadlo Prusku. Po vypuknutí sedemročnej vojny bolo výnosom cárovnej Alžbety I. prvý krát pripojené k Rusku, ale v roku 1763 ho ruské vojská opustili. Po vypuknutí napoleónskych vojen ho v roku 1807 obsadili Francúzi. Nakoniec v roku 1871 bolo ako súčasť Pruska pripojené k novovzniknutému Nemecku, ktorého súčasťou bolo až do roku 1945, keď po Postupimskej konferencii bolo pričlenené k Sovietskemu zväzu a po jeho rozpade v roku 1992 sa stalo exklávou Ruskej federácie. Z dejín mesta si môžeme všimnúť, že mesto bolo po väčšinu svojej existencie v nemeckých rukách, s čím je spojený aj náboženský charakter mesta. Pôvodné nemecké obyvateľstvo bolo prevažne protestantského vierovyznania. Keď pred koncom druhej svetovej vojny sa k mestu blížila Červená armáda pôvodné nemecké obyvateľstvo začalo utekať na západ a niektoré pokusy o útek boli veľmi tragické (o tom v ďalšej kapitole). Nakoniec Nemcov nahradili Rusi, ktorí pretvorili obraz mesta do dnešnej podoby. Rozpadom ZSSR sa skončila aj éra ateizácie a tu sa dostávam k symbolickému významu pravoslávnej katedrály. Po spomínaných historických udalostiach na území mesta síce zostalo veľa evanjelických kostolov, ale pravoslávne ruské obyvateľstvo nemalo okrem menších kostolíkov dôstojný chrám. Výstavbou chrámu sa akoby symbolicky zavŕšilo aj duchovné ovládnutie mesta.

Nemecká minulosť mesta však zatratená nebola a hlavne v posledných dvoch desaťročiach sa obyvatelia mesta sa snažia hľadať stopy minulosti. Dôkazom je ďalšia katedrála, ktorú sa chystáme navštíviť. Navigácia ukazovala nekompromisne smerom na juh cez sídlisko. Po pár záberoch pravoslávnej katedrály a štýlového námestia sa poberáme ďalej. Pri nákupnom centre babuška v najlepších rokoch čapuje kvas. O kvase som sa už zmieňoval v predošlých článkoch. Je to nápoj z kvaseného chleba alebo obilia. Jeho chuť nezávisí len od výrobcu, ale aj spôsobu podávania. Čapovaný kvas zo suda pripomína kofolu a má lahodnú chuť, podobne je to aj s kvasom z fľaše – tu však rozhoduje šikovnosť výrobcu. Špecifickým je však kvas z malej cisterny čapovaný priamo na ulici. Tento na rozdiel od už menovaných nezvykne bývať pasterizovaný, čo má za následok nie moc vábnu vôňu. Kto sa však dokáže cez toto preniesť, odmenou mu bude skvelá kyselkavá chuť tohto starého slovanského nápoja. Po pár dúškoch pokračujeme cez sídlisko ďalej.

Povojnový status mesta ako strategickej baltskej námornej základne na desaťročia poznamenal nielen politický, ale aj architektonický vývoj mesta. Po ťažkom bombardovaní počas druhej svetovej vojny bolo zničené takmer celé historické jadro. Pôvodná historická zástavba bola nahradená jednoduchými budovami podobne ako v iných mestách ZSSR. Avšak na rozdiel od iných sovietskych miest tu nebadať toľko budov tzv. stalinského klasicizmu (Palác vedy a kultúry vo Varšave), ale na oplátku je tu viac budov tzv. chuščovovských bielych tehál, či brežnevovských panelov. Treba však povedať, že na sídliskách nechýba zeleň, hoci starostlivosť o ňu je často zanedbávaná. Špecifikom sú vojenské pamätníky v podobe vojenskej techniky, ktoré nechýbajú ani na sídliskách. Má to svoju romantiku. Na svoje si prídu hlavne fotografi, ktorým sa naskytnú zaujímavé objekty ako tanky, či sochy so zaujímavou kulisou paneláku v pozadí. Ako tak prechádzame cez sídlisko, v malom parčíku mi padne do oka známa socha na vysokom podstavci. Nejedná sa však o sochu Lenina, ani o súsošie vojakov. Na podstavci bola socha najznámejšieho rodáka mesta – filozofa Immanuela Kanta.

Immanuel Kant patril medzi najvýznamnejších filozofov v celej histórii. Jeho dielo je tak rozsiahle, že by opísať ho by bolo na vlastnú kapitolu. V krátkosti iba spomeniem, že patril medzi zástancov empirizmu, smeru ktorý tvrdí, že svet okolo nás vnímame našimi zmyslami, ktoré naše vnemy vymedzujú. Teda kvalita vnímania okolia závisí od kvality našich zmyslov. To, čo vnímame zmyslami potom ďalej spracovávame v našej mysli. Na tejto myšlienke postavil svoju filozofiu. Obzvlášť prínosný je jeho kategorický imperatív, ktorý by sa dal vyjadriť tým, aby sme sa k druhým nesprávali tak, ako by sme nechceli aby sa oni správali k nám. Tieto myšlienky sú vyjadrené v dielach Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu a Kritika súdnosti. Aj jeho osobný život je známy určitými zaujímavosťami. Počas svojho života dodržiaval denný stereotyp, ako napríklad prísny denný rozvrh, keď na prechádzky chodil v určitú hodiny, že si ľudia údajne podľa toho štelovali hodinky, alebo že nikdy neopustil Kráľovec. Do akej miery sa tieto legendy zakladajú na pravde neviem povedať, ale že sa dnes teší obľube je nespochybniteľné.

My však pokračujeme ďalej a po chvíli sa ocitáme na nábreží rieky Pregoly. Odkiaľ si všímame ďalšiu architektonickú zaujímavosť – Dom Sovietov. Jedná sa o modrastú budovu zaujímavého vzhľadu, neviem k čomu by som ju prirovnal. Pozostáva z dvoch rozdelených oproti sebe stojacich segmentov na spoločnej základni. Oba sú vzájomne prepojené priechodnými koridormi. Budova vznikla na pozostatkoch miestneho zámku koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Počas výstavby sa zistilo, že podložie je slabé a torzo budovy dominovalo mestu až do roku 1991, kedy sa začali práce na jeho dokončení. K tomu došlo v roku 2006. Pôvodne mala slúžiť ako sídlo administratívy pre celú oblasť, nakoniec v nej budú kancelárie na prenájom. Budova je vnímaná ako symbol sovietskeho barbarstva voči pôvodným historickým pamiatkam (kvôli jej výstavbe boli odstrelené ruiny niekdajšej dominanty mesta – zámku).

Hneď oproti sa nachádza najvýznamnejšia pamiatka mesta – Kráľovecká katedrála. Na rozdiel od mestského zámku bol osud k tejto pamiatke milosrdnejší. Počas sovietskej éry z nej bola ruina. Kaliningradská oblasť bola počas sovietskej éry ako vojensky strategická uzavretá, preto starostlivosť o pamiatky išla na druhú koľaj. Skutočnosť, že v katedrále našiel večný odpočinok Immanuel Kant bolo argumentom pre zapísanie stavby do pamiatok republikového významu a od šesťdesiatych rokov minulého storočia sa začala pomaly opravovať. Až pádom ZSSR sa zintenzívnili práce na oprave a v roku 1996 bol opravený hrob Immanuela Kanta. Katedrála zo 14. storočia bola zo začiatku katolícka, po reformácii zase evanjelická a to až do roku 1945, kedy bola takmer zničená. Dnes slúži ako múzeum. Obsahuje nádherné knižné zbierky, rôzne artefakty z histórie mesta ako napríklad vojenské vyznamenania, listiny, lovecké trofeje alebo makety historického jadra mesta. Na svoje si prídu aj milovníci mincí, je tam obsiahla numizmatická zbierka.

Po prehliadke katedrály sme sa pozerali po nejakých suveníroch. Najmä ponuka magnetiek bola pestrá. Samozrejme v ponuke boli aj hrnčeky, porcelán, pohľadnice a kto mal chuť, mohol si vyraziť pamätnú medenú mincu, čo sme aj urobili. V ponuke bolo šesť motívov matríc. Ja som si vybral pochopiteľne Kanta na jednej strane a katedrálu na druhej. Pri katedrále treba navštíviť hrob Kanta, ktorý pozostáva zo panteónu z červenej žuly, v ktorom je kamenná hrobka filozofa.

Ako tak pozeráme stánky z diaľky na nás niečo kričal muž v stredných rokoch. Keď sa k nám priblížil tak nám dal ponuku 45-minútovéj okružnej plavby po meste. Ponuku sme s nadšením prijali, lebo prístav bol tiež na pláne.

Plavba bola až na sychravé počasie príjemná. Zo zaujímavostí treba spomenúť budovu bývalej Kráľoveckej burzy, zrekonštruovanú zástavbu historických budov na brehu rieky, či prístav ako taký. Uzimení po plavbe uvažujeme nad obedom v centre. Vchádzame do jednej z reštaurácií a snažíme sa nájsť si dačo ruské. Čašníčka nám oznámi smutnú správu, že sa nachádzame vo francúzskej reštaurácii a z ruských jedál je v ponuke len soljanka. Tak sme si ju objednali. Porcia bola viac spoločenská ako na zasýtenie. Preto sa pýtam, či je tu nejaká miestna reštaurácia. Sympatická čašníčka ukázala niekde na severovýchod dva kilometre. No dobre. Po slabom obede sme sa rozhodli nájsť poslednú atrakciu dňa Braniborskú bránu. Do navigácie sa nám už nechcelo pozerať, však ani nechcela spolupracovať, tak sme sa vybrali pomocou šipiek. Samozrejme cesta nemala konca a viedla k nesprávnej bráne, tak sme to vzdali a zaliezli sme do najbližšej reštaurácie, aby sme doplnili obed. Z ponuky dňa sme si vybrali studenú polievku – okrošku a plov, čo je stredoázijské jedlo pripomínajúce naše rizoto. Po olovrante sme urobili ešte krátky okruh popri rieke a pomaly sme sa vybrali na hotel. Po ceste sme ešte kúpili proviant na izbu a pri jeho požívaní sme naplánovali program na ďalší deň – prehliadku mesta Baltijsk.