Krym väčšina z nás po
zná ako polostrov v Čiernom mori, obľúbené letovisko najmä ruských turistov. Okrem slnenia sa pláži, či kúpania sa v mori však táto ukrajinská destinácia ponúka omnoho viac. Nádherná príroda, kultúrne a historické pamiatky vyplývajúce z bohatej minulosti, zaujímavé jedinečné miesta – to je len zlomok z toho, čo na tomto malom polostrove možno vychutnávať. Krym som navštívil dvakrát po sebe. Obe návštevy si boli dosť podobné, preto nebudem opisovať obe zvlášť, ale budem sa držať druhej pestrejšej cesty a doplním ju o zážitky z prvej – uponáhlanejšej.
Po návšteve Kyjeva a následnom prenocovaní v Umane sme prekročili hranicu na šiji neďaleko Armijansku. Krym je autonómnou oblasťou Ukrajiny s prevažne ruským obyvateľstvom. Prvým znakom je colná kontrola na hranici Krymskej oblasti. Našťastie osobné autá nie sú kontrolované, tak pokračujeme plynule ďalej. Prvú zastávku si robíme v meste Armijansk, kde nášmu pohľadu neunikol pamätník v podobe vozidla s legendárnymi kaťušami. Po pár záberoch pokračujeme ďalej. Slnko však rýchlo zapadá, tak hľadáme ubytovanie. Počasie je príjemné subtropické, tak pri neďalekej zátoke staviame stany. Po západe slnka, ktoré pekne osvetlilo okolitú step sa na nebi začínajú ukazovať prvé hviezdy. S pribúdaním hviezd priamo úmerne ubúdajú zásoby z nášho paštikového banketu a hodinu po zotmení sa nad našimi hlavami ukázalo tak žiarivé nebo, že mliečna dráha prestala byť mliečnou a na chvíľu sa stala smotanovou 🙂 Po dojedení posledných zásob zaliezame do stanov. 
Na druhý deň ráno balíme stany a pokračujeme po M17 do Feodózie, významnému letovisku. Po prejazde krymskou krajinou našu pozornosť zamestnávajú početné vojenské pamätníky v podobe vystavených tankov alebo stíhačiek. Asi po hodine prichádzame do Feodózie, kde si dávame hneď krátku exkurziu. Po zaparkovaní auta prechádzame cez most ponad železnicu, kde si fotíme posun rušňov: ruského sergeja s naším čmeliakom. Po pár metroch sa ocitáme pred plážou, ktorú skoro po celej dĺžke lemujú malé stánky s občerstvením a suvenírmi. Hneď za nimi sa nachádza park alebo alej. Priestor medzi nimi vypĺňa už spomínaná železnica, po ktorej pendlujú dymiace sergeje. 
Fanúšikovia železnice si určite prídu na svoje. Ako tak vykračujeme popri pláži, na ktorej nechýbajú rôzne vodné atrakcie ako šmýkačky, nášmu pohľadu neunikol nákladný prístav s množstvom tankerov a v popredí plavci na poslednej pláži. Pekný motív pre fotku, priemyselné a turistické ide na Kryme spolu ruka v ruke.Hodiny ukazujú poludnie, to je čas na obed. 
V neďalekej reštaurácii na terase si dávame studenú smotanovo-uhorkovú polievku okrošku a ako druhý chod mäsové karbonátky – teftely s paradajkovou omáčkou so zemiakovou kašou, typické jedlá ruskej kuchyne. Ceny sú priaznivé, počas turistickej sezóny však môžu prudko vzrásť oproti ostatným mesiacom. Po obede hľadáme ubytovanie a po jeho nájdení v jednom apartmáne z miestnych menších hotelov vyrážame na pláž za mesto, lebo tá mestská je preplnená. Po príchode na miesto narýchlo vyhadzujeme osušky a 
karimatky z auta a vrháme sa do slaných vôd Čierneho mora. Neznalosť miestneho morského terénu a prílišný entuziazmus spôsobil, že tí rýchlejší sme nabehli na ostré kamene a trochu sme sa porezali. Našťastie to nebolo nič vážne a kvalitu kúpania to nezhoršilo. Čo však kúpanie komplikovalo bol hlad. Ako tak ležíme na pláži, blíži sa k nám pekná miestna dievčina s košíkom. Putovný bufet je tu! Košíkový bufet pozostával z rôznorodého (nielen) na pohľad chutného a bohato zdobeného pečiva, kde niektoré ornamenty nápadne pripomínali pekné vrkoče majiteľky. Problém nastal pri uvedomení si, že nikto nezobral peniaze. Po vzájomných vyčítavých pohľadoch nám predavačka navrhla, že nám pečivo dnes predá „na kredit“ a zaplatiť môžeme kľudne aj zajtra. 
Chvíľu sme zvažovali jej ponuku, ale vzhľadom na to, že zajtrajší program bude ako vždy nabitý a na tejto pláži sa asi len ťažko opäť ukážeme sme jej milú ponuku museli odmietnuť. Po smutnej rozlúčke sme si ešte trochu zaplávali a potom sme sa vrátili na hotel. Po krátkom oddychu vyrážame na nočnú prehliadku mesta. Deficit pečiva z pláže si vynahrádzame v neďalekom stánku, kde si dávame pirôžky.
Nočná Feodózia pôsobí príjemným oddýchnutým dojmom. Nočný život sa nesie v typickom južanskom duchu a koho nebavia prechádzky nočným vysvieteným a vyzdobeným mestom, môže sa odreagovať v jednej z početných diskoték. 
Mesto podobne ako iné mestá na Kryme má výrazný antický až orientálny nádych. Má to na svedomí bohatá história Krymu, keď na vývoj polostrova vplývali Gréci, Tatári, Rimania, Turci a nakoniec Rusi. Najväčšou atrakciou mesta je bývalá pevnosť. Okrem nej sa v centre nachádza mnoho fontán, pamätníkov a parčíkov. Po pár nočných záberoch sa vraciame do hotela, lebo na druhý deň na nás čaká prehliadka Kerču.
Hneď za rána vyrážame smerom na východ. Pri prejazde stepnou krajinou si všímame častejší výskyt čiernych fľakov zapríčinených svojvoľným vypaľovaním trávy, čo okrem kazenia dojmu z krajiny predstavuje aj dosť veľké riziko vzniku veľkého požiaru. Aj keď ukrajinské orgány sa snažia proti týmto praktikám bojovať nielen osvetou, ale aj vysokými pokutami, tak mnohých to neodrádza a v tomto zlozvyku pokračujú. A tak vypálenú trávu vidieť aj na miestach, kde by to človek nečakal – v okolí pamiatok. Step v tejto oblasti ponúka aj iné motívy. Okrem typických pamätníkov a dediniek sú to vlaky brázdiace rovinatú step. Ruské sergeje obzvlášť dobre vynikajú v rovinatom teréne. 
Po pár takýchto momentoch sa blížime k nášmu prvému cieľu – výbežku Kazantyp. Jedná sa o mys zarezávajúci sa do Azovského mora. Po odparkovaní auta pri meste Mysove prechádzame popri sovietskom pamätníku a stúpame na kopec, ktorý je najvyšším bodom mysu. Okolitá krajina je bohato posiata kameňmi a pripomína pláne v bývalej Juhoslávii. Pekná scenéria pre Vineetoua. Po vystúpení na vrchol nás víta tabuľa upozorňujúca na pozostatky neďalekej antickej stavby z 2. až 3. storočia pred Kristom. Z pevnosti sa zachovali len hlboké základy. Čo však určite poteší návštevníka je pekný výhľad, ktorému na horizonte dominuj
e Azovské more a malý ťažobný ropný kombinát. Celkovo oblasť východného Krymu je bohatá na ropu o čom svedčia ropné veže rozosiate po okolí. Po pár záberoch schádzame späť do Mysného, kde na neďalekej pláži opäť vyťahujeme osušky a karimatky. Oproti predchádzajúcej pláži je to rozdiel. Je piesková, more teplé s príjemnými vlnami a narozdiel od Čierneho je menej slané. 
Naproti tomu tu chýbajú služby a okrem pár domčekov a dvoch stánkov tu nič nie je. Na druhej strane je tu pokoj, pekná scenéria a autom sa dá parkovať priamo na pláži. Čo však kúpanie narušuje sú obavy z búrky, ktorá sa približuje od juhu. Ešte pár príjemných minút vo vode a balíme. Lokálna búrka nás sprevádzala skoro počas celej cesty do Kerču, ale našťastie netrvala dlho a pred príjazdom do mesta sa opäť vyjasnilo.
Ako sa blížime k mestu, spoza horizontu sa vynárajú dva červeno-biele komíny kerčských metalurgických závodov. Tesne pred mestom nás víta veľkolepý pútač a hneď za ním symbolická brána tvorená dvoma okrídlenými levmi po oboch stranách cesty. Prvou zastávkou je reštaurácia, ktorej si dávame soljanku a nejakú zmes opekaných zemiakov s kúskami mäsa. Hlavne druhý chod bol zaujímavo servírovaný, v starých panviciach. Trocha som si zaspomínal ako mi na podobných starý otec robil praženicu. Sympatická čašníčka Alex podržala panvicu na drevenom lopári a jej rovnako pekná kolegynka 
Lea tam priliala vodku, čím vznikol pekný flambovací efekt. Neviem či šarm servírok alebo môj hlad spôsobili, že som nedocenil význam lopára pod panvicou a chytil som sa kovovej rúčky, čím som sa popálil. Alexa mi roztomilo pohrozila a zvyšok partie sa na mne zase dobre zabávalo. Jedlo bolo jednoduché a výborné zároveň.
Po obede sme sa premiestnili do prístavu, kde sme smutne pozerali na trajekt do Ruska, víza opäť v našich pasoch chýbali. Aj keď prístav pôsobil opäť „priemyselným“ dojmom, domácich to neodradilo sa okúpať v jeho vodách. Po pár fotkách sa presúvame ku Kostolu sv. Jána Krstiteľa z 8. storočia. Jedná sa o najstarší kostol na Ukrajine. Akurát počas našej návštevy sa tam konala bohoslužba, tak sme v rýchlosti zapálili sviečku za niekoho blízkeho a išli ďalej, aby sme nerušili.
Hneď oproti sa nachádza veľké pekné námestie, ktorému dominuje obrovská socha Lenina a pamätník oslobodenia mesta z druhej svetovej vojny s večným ohňom. Počas druhej svetovej vojny prebiehali na Kryme ťažké boje a Kerč bol vyhlásený za hrdinské mesto. Na jeho počesť aj jeden z veľkých ruských krížnikov nesie jeho meno.
Z námestia sa pokračujeme k najväčšej atrakcii – hore Mithridates. Z námestia tam vedie dlhé schodisko vybudované v 19. storočí. Na jeho vrchole sa nachádza obelisk, ktorý slúži ako vojenský pamätník a na jeho základni sú tri delá. Z vrcholu je pekný výhľad na centrum mesta, oba prístavy, vzdialené sídliská na okraji a pri dobrom počasí vidno cez prieliv až na ruský breh.Ďalšia významná atrakcia sa nachádza hneď vedľa obelisku. Je ňou archeologické nálezisko Panticapaeum zo 7. storočia pred Kristom, ktoré bolo hlavným mestom Bosporskej provincie. Založili ho Gréci. Dnes sa tu nachádzajú základy mesta a steny niektorých budov. Pohyb turistov tu nie je nijako kotrolovaný. Dokonca tráva na nálezisku je vypaľovaná, ako som už spomínal. 
Na zemi sa povaľuje množstvo črepín antickej keramiky a pri bráne (samozrejme symbolickej) sedia dvaja podgurážení muži nad fľašou vodky. Táto významná pamiatka žiaľ nedostáva adekvátnu starostlivosť. Po pár fotkách sa po schodoch vraciame späť do centra, kde si všímame zaujímavú zmes architektúry. Okrem rôznoredej ruskej architektúry, cez tureckú až po tatársku. Inak povedané, stretáva sa tu Orient s Európou. Slnko pomaly zapadá a my nasadáme do auta a vraciame sa späť do Feodózie.
Po ceste si dávame ešte zastávku na Arabatskej kose, ktorá má dĺžku 112 km a šírku od 112 m do 8 km. Nachádza sa na severovýchode Krymu a oddeľuje systém presolených lagún od Azovského mora. 
Obzvlášť pekne na nej vyniká západ slnka, ktoré osvetľuje aj odpadky hodne pokrývajúce celý povrch. Pláže sú tvorené lastúrami, preto sa tu oplatí nosiť obuv. Neďaleko sa nachádzajú pozostatky Turkami vybudovanej Arabatskej pevnosti zo 17. storočia, z ktorej sa zachovali kamenné steny, inak je celá obrastená vegetáciou. Po pár záberoch sa vraciame na hotel vo Feodózii a ráno pokračujeme ďalej.
Fotogaléria k článku:
Interesantný popis a niečo naviac. ...
Celá debata | RSS tejto debaty