branork

Po prebudení sa z gauča v hoteli v centre Kišiňova sa so zvyškom partie rýchlo balíme a vyrážame na prehliadku mesta. Počasie je po nočnom daždi ešte trocha zamračené, spoza mrakov sa začínajú pomaly predierať slnečné lúče. Po pár metroch sa ocitáme na námestí pred sídlom vlády. Po jednej strane mu dominuje budova moldavskej vlády postavená v typickom sovietskom štýle. Oproti sa týči víťazný oblúk, ktorému v pozadí dominuje pravoslávna katedrála. Po pár minútach dostávame hlad a obzeráme sa po nejakom občerstvení. Hodinky ukazujú sotva osem a reštaurácie otvárajú až okolo deviatej. V neďalekej zmenárni meníme desať eur na moldavský lei. S hľadaním raňajok je to beznádejné, tak po pár záberoch na mesto sadáme do auta a pokračujeme ďalej. Pri prejazde mestom si okrem prevažne sovietskych budov všímame aj množstvo zelene. Kišiňov bol prehlásený za najzelenejšie hlavné mesto v Európe.

Pri výjazde z mesta Jožo dupol na plyn v sladkej nevedomosti, že policajti v takto chudobnej krajine nebudú vybavení radarom. Omyl! Po pár sto metroch sa ocitáme na krajnici a Jožo išiel „zjednávať“. Nakoniec sa trochu nervózny vrátil do auta s komentárom, že EU im z našich daní zaplatila jeden radar, na ktorý nás teraz namerali. Ako to je v skutočnosti s radarmi a dotáciami z EU sme nevedeli. Nevedeli sme ani to, že touto pokutou sa začala Jožova pokutová odysea, ktorá nás prenasledovala až na Krym 🙂 Slabou náplasťou je to, že v Moldavsku a na Ukrajine sa s policajtmi zjednávať stále dá, hoci strach z interných kontrol prevláda aj tam.

S pribúdajúcimi kilometrami oblakov ubúda a pred nami sa rysuje pekný deň. Po R1 smerujeme na severozápad, cesta je na moldavské pomery v dobrom stave. Cestu si okrem preberania rôznych tém krátime sledovaním okolitej krajiny, ktorá má prevažne stepný charakter, kde lúky striedajú polia. Pekné motívy pre fotenie. Pri zídení z R1 smerom na Balanesti, cesta prudko mení svoj charakter. Žiaľ k horšiemu. Od štrkového posypu až k utlačenej hline. Našťastie zatiaľ je cesta suchá a relatívne pohodlne sa po nej ide. Po pár odbočujeme v obci Ciutesti na miestnu cestu a pokračujeme do cieľa – Balanesti. Pri prejazde dedinou si okrem typických drevených domčekov s modrým náterom všímame aj chýbajúcu infraštruktúru. Okrem už spomínanej zlej kvality cesty tu chýba vodovod a kanalizácia. Naopak elektrina je v každom dome. To už prichádzame do Balanesti a snažíme sa zorientovať. Pri betónovej budove zastávky sa miestnej babky pýtame na najvyšší vrchol krajiny. Tá s milým úsmevom pozostávajúcim s prevažne zlatých zubov nás posiela do vedľajšej obce Milesti.

Tam parkujeme auto pod lesom a po chodníku pokračujeme na najvyšší vrchol Moldavska – Dealul Balanesti s nadmorskou výškou 480 m. Príjemným listnatým lesom stúpame na vrchol. Malú prestávku si dávame pod prístreškom s lavičkou a stolom. Tu musím pochváliť miestnych, lebo o prístrešky sa starajú vzorovo. Po krátkom oddychu pokračujeme ďalej. Zaujímavosťou v Moldavsku sú všadeprítomné kone, ktoré sa hodne využívajú ako dopravný prostriedok a cez deň sa pasú po lúkach. Obzvlášť ma zaujal jeden sivý kôň so stojatou čiernou hrivou nápadne pripomínajúceho vyhynutého divého koňa – tarpana. Tento druh obýval pláne strednej a východnej Európy a posledný kus bol zabitý niekedy v 18. storočí. Chovateľom koní v tej dobe vadilo, že sa krížil s domácimi kobylami, čo komplikovalo rozmnožovanie a dodávky toľko potrebných ušľachtilých plemien. V 20. storočí sa však pomocou spätného kríženia podarilo vyšľachtiť výzorovo podobného koňa. Po pár fotkách vychádzame z lesa a chodníkom popri rozoranom poli pokračujeme k vrcholu, ktorý máme na dohľad. Po pár minútach sa ocitáme na vrchole, ktorému dominuje vysielač mobilného operátora. Kvôli nízkej nadmorskej výške a prevažne pahorkatinovej okolitej krajine obrastenej lesom je výhľad prakticky nulový. Okrem oploteného a dobre stráženého vysielača sa na vrchole a naukladaného dreva nachádza aj drevený kôl zapichnutý do zeme, pravdepodobne označujúci kótu vrcholu. Symbolicky pri ňom dávame pár pamätných záberov a rovnakou cestou sa vraciame späť.

Po nástupe do auta hodiny ukazujú pravé poludnie, čo je čas na obed. V okolitých obciach by sme reštauráciu hľadali len ťažko, tak smerujeme späť na Kišiňov. Tesne pred ním si v jednej lepšej reštaurácii objednávame slepačí vývar, šašlik a fľašku minerálky. Za celé menu míňame všetky zmenené lei (10 Eur/osobu), ktoré nám však nestačia. Sympatickej predavačky ponúkame eurá alebo doláre. Ona hovorí, že treba doplatiť ešte 50 (amerických) centov. Dávam jej celý dolár aj s tringeltom. Ona srdečne poďakovala a hovorí, že je to veľa peňazí (50 centov), že či nám nemá ešte niečo doniesť. Nechápavo pozeráme po sebe. Tak menu na úrovni lepšej dennej ponuky stojí 10 Eur, a 50 centov je zrazu veľa peňazí. Zaujímavé cenové pomery. Čas beží a potrebujeme sa dostať po zlých cestách ešte dnes do Odesy, tak to neriešime a pokračujeme ďalej. Pri ceste na Ukrajinu alebo do Moldavska miestni akceptujú skôr americké doláre, s eurami môžete výjsť naprázdno.

Nasadáme do auta a skoro nonstop ideme na Palancu, hraničný priechod s Ukrajinou. Posledný úsek pred pred hranicou sme zanechávali za autom kúdle prachu ako na Safari.

Hranica v Palance je zaujímavá. Nachádza sa na hrdle medzi Moldavskom a Čiernym morom, oddeľujúce od seba časť Ukrajiny nachádzajúcej sa na delte Dunaja od zvyšku krajiny. Moldavská hranica je od Čierneho mora vzdialená asi 1 km. Cesta M15 spájajúca Ukrajinu pri delte Dunaja so zvyškom krajiny síce graficky prechádza územím Moldavska, ale patrí Ukrajine a colné kontroly na moldavskom území sa na nej nevykonávajú. Colnica s Moldavskom je umiestnená na odbočke z M15 do vnútrozemia Moldavska. Pekná ukážka vynaliezavosti.

Colná kontrola prebehla bez väčšieho zdržania a my pokračujeme smerom na východ. Pri delte Dnestra si umývame blato z nôh, ktoré sme si zašpinili pri výstupe v sandáloch na vrch Balanesti a po pár fotkách smerujeme do Odesy. Po pár kilometroch vchádzame do mesta, kde nás na kruhovom objazde privíta obrovský pútač „Odesa – hrdinské mesto“. Cesta je široká a kvalitná ako sa na správne veľkomesto patrí a my tankujeme na Shellke, kde Jožo využíva služby svojej zákazníckej karty. Nakoniec sa ubytovávame v hotely v centre Odesy. Hotel je označený ako štvorhviezdičkový, hoci izba pripomína lepšiu robotnícku ubytovňu. Na druhej strane sme mali z okna pekný výhľad na večerné mesto. Po vybalení sa sme skočili do obchodu dokúpiť zásoby. Pri hotely nám taxikár ponúkol za 40 Eur nočnú prehliadku mesta s možnosťou „masáže“ od miestnych „masériek“. Zdvorilo sme odmietli a po nákupe sme skočili na pivo do baru. Po náročnom dni sa patrí za ním urobiť symbolickú bodku, resp. vodku 🙂 Nakoniec sme symbolickú bodku urobili arménskym koňakom. Po príjemnom posedení sme sa pobrali na hotel spať, lebo na druhý deň nás čaká dlhá cesta na Krym.

http://www.panoramio.com/user/1078389/tags/Moldova

http://www.panoramio.com/user/1054303/tags/Moldavsko

http://www.okoloslovenska.sk/europske-vrcholy/moldavsko/