Pobaltie II – Kaunas a Klaipéda

Po lenivom prebúdzaní a pobalení sa vo varšavskom hosteli vyrážame bez raňajok smerom na Kaunas. Tesne za Varšavou vo vojenskom bufete si dávame raňajky. Pirohy s litovským studeným borščom ako krátku prípravu na Litvu. Počas raňajok riešime dilemu, či máme ísť kvalitnejšou cestou smerom na Bialystok alebo po kratšej, ale menej kvalitnej ceste cez Lomžu. Nakoniec po prepočítaní kilometrov, ktoré na nás čakajú sme sa rozhodli risknúť to cez Lomžu. Cesta mala na rôznych úsekoch rôznu kvalitu, ale našťastie sa nevyskytol nejaký problém. Obklopení rovinatou krajinou obrastenou borovicovými lesmi si začíname čoraz viac uvedomovať blízkosť severu. Pri prejazde Augustovom obdivujeme za jazdy jedno z Mazúrskych jazier a pokračujeme cez Suwalky na hranicu. Tam nás víta opustený komplex poľských colných budov. Okrem pár menších predajní tam nič nie je. Podobná situácia je aj na litovskej strane. V zmenárni meníme peniaze a kupujeme týždňovú diaľničnú nálepku za cca. 18 Eur.

V Litve už pokračujeme po diaľnici A5 na Kaunas. Po prvých „diaľničných“ metroch sa nestačíme čudovať za čo sme 18 Eur vyhodili. Cesta aj keď je kvalitnejšia ako tá poľská má od diaľnice ďaleko. Pripomína skôr našu dobre vybudovanú cestu prvej triedy. Sledujúc iné osobné autá počas celého pobytu v Litve sme si nevšimli až na pár výnimiek, že by nejaké malo nalepenú známku na prednom skle. Celý výlet nás prenasledoval pocit, že sme si zle vysvetlili zákon a zbytočne vyhodili peniaze. Z omylu nás vyviedol pri spätnom prejazde Litvou pumpár, ktorému sme pre istotu ukázali auto a on nás „ubezpečil“, že známku potrebujeme.

Asi po vyše hodiny cesty prichádzame do Kaunasu a po chvíli parkujeme v jeho centre, kde sa ubytovávame v hoteli Kaunas za cca. 18 Eur/osobu. Hotel je na veľmi dobrej úrovni, cena zodpovedá kvalite. Po vybalení sa, hneď vyrážame na exkurziu. Hneď pri východe z hotela sa nachádza bulvár Laisvés aleja, ktorý je po celej lemovaný dvoma pásmi stromov a tiahne sa celým centrom mesta. Je to najdlhšia pešia zóna v Európe. Hneď na námestí vedľa sa nachádza zaujímavé súsošie. Na kamennom podstavci stojí víťazne litovský kráľ Vytautas a pod ním v rohoch podstavca sú postupne sochy nemeckého, poľského, ruského a mongolského vojaka v porazenej póze. Je to výstižné vyjadrenie dlhodobého boja litovského ľudu za právo na sebaurčenie.

My pokračujeme ďalej do centra. Po pár sto metroch sa objavujú stredoveké budovy historického centra. Centrum pôsobí príjemným uvoľneným dojmom. Historické domy rôznych farieb, ale pekne zladené ozdobené muškátmi v oknách dotvárajú atmosféru skôr malého provinčného mestečka ako druhého najväčšieho mesta krajiny. Naše typické náhlenie nás núti spomaliť módna prehliadka. Nieže by nás najnovšie módne trendy nejako zaujímali, ale „predvádzací koberec“ kolmo prehradil ulicu, tak sme si museli pozrieť pár modelov. Modelky boli pekné, celkovo litovské ženy sú veľmi atraktívne. Majú v sebe niečo severského a slovanského, a predsa sú jedinečné. Využivame krátku prestávku, prekračujeme koberec a po pár minútach sa ocitáme na Radničnom námestí, ktorému dominuje biela radnica zo 16. storočia. Občerstvenie ponúka mnoho terasových reštaurácií. Najväčšou atrakciou je Kaunaský hrad zo 14. storočia, z ktorého dnes stojí len jedna tretina. Je to pekná tehlová stavba nachádzajúca sa medzi Radničným námestím a riekou Neris. Ďalšou architektonickou stavbou je stredoveký Dom Perkuna, nachádzajúci v uličke medzi riekou Neman a Radničným námestím. Je to najzachovalejšia gotická necirkevná stavba v meste. O pár metrov ďalej na nábreží rieky Neman sa nachádza Veľký kostol Vytautasa, ktorý je postavený podobne ako ostatné budovy v okolí v tehlovej architektúre. Po pár záberoch sa vraciame na námestie, kde v informačnom centre kupujeme mapy všetkých troch pobaltských krajín a občerstvujeme sa na blízkej terase. Ešte stále posilnení poľským kalorickým rezňom, si dávame len pivo. Čas opäť pokročil a pomaly sa zberáme do hotela. Podvečer turistický ruch len pomaly utícha a príjemnú náladu dotvára dievča v tradičnom kroji hrajúce ľudovú pesničku na citare. Pekný moment pre fotku a do klobúka jej hádžem pár mincí. Bulvárom pokračujeme k hotelu. Po ceste sa zastavujeme v obchode dokúpiť zásoby. Ceny sú vo väčšine obchodov uvedené nielen v Litasoch, ale aj v Eurách a sú porovnateľné so slovenskými. Okrem toho nás prekvapuje personál obchodu, ktorý pri zistení, že sme cudzinci nás osloví vetou „Welcome to Lithuania“, pekné gesto. Po nákupe sa presúvame po pešej zóne k hotelu a pokračujeme ku Kostolu sv. Michaela Archanjela. Je postavený v neobyzanstkom štýle ako pravoslávny kostol. Počas sovietskej éry bol používaný ako galéria, v súčasnosti je rímsko-katolícky. Litva je jedinou severskou krajinou, kde má katolícke vierovyznanie väčšinu. Hneď oproti je Múzeum umenia Mykolasa Žilinskasa. Fotíme tu posledné zábery dňa a vraciame sa na hotel.

Na druhý deň ráno po raňajkách vyrážame k ďalšej litovskej atrakcii – Hory krížov. Z Kaunasu ideme po diaľnici A1 na západ. Jedná sa opäť o dvojpruhovú cestu, avšak hneď vedľa bola paralelne vybudovaná podobná, ktorá slúži pre dopravu v opačnom smere. Rozdielna je aj kvalita oboch ciest. Tá novšia je pochopiteľne kvalitnejšia. Pri Kryžkalnise prechádzame na A12 a pokračujeme na Šiauliai, ktorý obchádzame A 18. Tu nastáva prvý problém. Chýbajú tu informačné tabule a na mape Hora krížom tiež chýba. Na najbližšej benzínke nám miestny ochotne vysvetľuje cestu. Pokračujeme ďalej obchvatom a na severnom konci Šiauliai sa vraciame na A 12, kde pokračujeme 10 km na sever. Ukazujú sa tu aj prvé informačné tabule a prichádzame na parkovisko. Hneď v informačnom centre platíme parkovné a dostávame lístok, ktorý treba pri odchode ukázať ak chceme, aby nám otvorili rampu. Popri obchodíku s krížmi pokračujeme po zámkovej dlažbe k hore krížov, ktorá dominuje okolitej krajine. Je to vlastne malý pahorok, na ktorom sa nachádza najväčší počet krížom na meter štvorcový na svete. Tradícia nosenia krížom sa začala ešte za čias sovietskej éry, keď ľudia na protest začali nosiť kríže na toto miesto. Sovietska moc párkrát zrovnala kríže buldozérom, ale ani to neodradilo ľudí a krížov naďalej pribúdalo. Štátna moc nakoniec rezignovala a kríže pribúdajú dodnes. Nájsť sa tu dá široká paleta krížov rôzneho materiálu, veľkosti, veku, farby, kvality a pod. Trochu nás mrzí, že sme zo Slovenska nedoniesli žiadny kríž a chvíľu s pohrávame s myšlienkou ísť si kúpiť nejaký „prefabrikát“ do neďalekého obchodu, ale pri pohľade na ich množstvo od nej upúšťame. Typický prefabrikát je jednoduchý drevený kríž rôznej veľkosti zo surového dreva s tabuľkou pre ľubovoľný text uprostred. Okrem prefabrikátov však možno obdivovať veľa bohato vyrezávaných krížov, kovaných kovových, ale aj sparťanských prevedení v podobe skrížených novodurových rúr. Tvorivosť nepozná hraníc. Po pár záberoch a krátkom obede v neďalekej reštaurácii (veľké mäsové pirohy s kyslou smotanou a kvas) za spoločnosti nemeckého turistického zájazdu pokračujeme do Klaipédy.

Klaipéda je najväčší prístav Litvy. V minulosti bol súčasťou Nemeckého cisárstva (pod názvom Memel) a zároveň jeho najsevernejším mestom. Nemecká minulosť je evidentná v podobe hanzovnej architektúry sprevádzanej typickými hrazdenými budovami. Ďalšou architektonickou črtou je množstvo výškových budov, ktoré dávajú tomuto mestu jeho typický charakter. Najznámejšími mrakodrapmi sú dvojičky budov v tvare písmen K a L. Po ubytovaní sa v hoteli (cena 20 Eur/osobu) vyrážame na exkurziu. Prvým cieľom je prístav, ktorému okrem zaoceánskej lode dominujú aj moderné budovy v historickom prevedení, z ktorých je najznámejšou Starý mlyn, ktorý slúži ako reštaurácia. V prístave sa nachádza aj expozícia týkajúca sa histórie litovského námorníctva v podobe infopanelov. Popri kanáli pokračujeme ďalej do centra. Kvôli lepším záberom cez otvárací most prechádzame na druhý breh odkiaľ fotíme tehlové hanzovné budovy pripomínajúce Hamburg. Po sérii fotiek sa ďalším mostom vraciame do historického centra, kde si dávame na terase večeru. Typické litovské cepelinai na moje sklamanie neboli v ponuke, tak sme si dali plnenú zemiakovú placku so studeným borščom. Budovy v historickom jadre sú usporiadané do blokov s mriežkovitým usporiadaním ulíc. V ostatných častiach historického centra sú budovy väčšie a nie sú tak prísne usporiadané do pravého uhla. Práve nemecký vplyv dáva Klaipéde neopakovateľnú romantickú atmosféru, kde medzi hrazdenými domčekmi v úzkych uličkách má človek pocit akoby sa nenachádzal v Litve, ale niekde v Sasku.

Posledným zaujímavým momentom je zákaz predaja alkoholu v obchodoch po 22. hodine. Pravdepodobne zaviedli kvôli problémom s výtržníctvom. Slnko zapadlo a my sa tiež ukladáme v hoteli k spánku. Na druhý deň na nás čaká návšteva Kurskej šije siahajúcej od Klaipédy po Kaliningrad.