Pobaltie I – Varšava - branork - Blog

Pobaltie I – Varšava

20. novembra 2013 19:43, Prečítané 10 728x, Branislav Turčina, Pobaltie, Poľsko

Pobaltské krajiny nepatria medzi časté letné turistické destinácie našinca. O Estónsku, Lotyšsku a Litve sme sa na hodinách zemepisu mohli dozvedieť, že sa nachádzajú na východnom pobreží Baltského mora a sú bývalými republikami ZSSR. V turistických časopisoch nás určite zaujali fotografie s peknými plážami pri chladnom mori, stredovekými mestami s typickou hanzovnou tehlovou architektúrou, či rustikálnymi motívmi z vnútrozemia. Napriek tomu, že tieto krajiny sú Slovensku v mnohých veciach veľmi podobné (história, rozloha, geografická blízkosť), ostávajú pre nás relatívne neznáme. Aj táto skutočnosť sa stala pre nás rozhodujúcou pre strávenie dovolenky na Pobaltí.

Po naplánovaní cesty sme v trojčlennej zostave vyrazili jedného júlového rána z Ružomberka, smer Varšava. Pri prejazde Poľskom sme sa rozhodovali pre dve alternatívy. Prvá bola pokračovanie po ceste E77 popri Kielcach, druhou odbočenie pri Krakove smerom na západ a pokračovať od Katovíc na Varšavu. Podľa navigácie bol prijateľnejší druhý variant, tak sme sa preň rozhodli nádeji, že pôjdeme po kvalitnejšej ceste. Že to nebolo šťastné rozhodnutie sme sa dozvedeli pri spiatočnej ceste, kde sme použili prvú alternatívu. Preto odporúčam z Krakova pokračovať popri Kielcach po E77, kde je cesta vo vynikajúcom stave. To sme vtedy nevedeli, tak Krakove odbočujeme na diaľnicu smerom na Katovice. Po zaplatení diaľničného mýta 9 Zlotých sme pri Jaworzne zišli z diaľnice A4 a pokračovali smerom na Čenstochovú. Cesta bola na mnohých miestach rozostavaná a nie v ideálnom stave. Skutočný problém, ktorý predlžuje jazdu predstavujú početné semafory. Pozor, nejedná sa o semafory v mestách, ale mimo nich, kde riadia dopravu na križovatkách s inými cestami. Po prejazde Čenstochovou si dávame v motoreste pri Lodži obedňajšiu prestávku. Posilnení fleczkami (držková polievka) a bigosom (zapečená kapusta s mäsom) pokračujeme ďalej na Varšavu už po rýchlostnej ceste S8. Kvalita cesty je výrazne vyššia a asi niečo po hodine sa ocitáme na predmestí Varšavy, kde nás tentokrát brzdia kolóny. Pomalé posúvanie sa v predmestskej kolóne varšavskej premávky si krátime fotením lietadiel, ktoré pri pristávaní preletujú tesne ponad cestu. S pribúdajúcimi kilometrami sa premávka postupne zvoľňuje a pred nami sa čoraz viac otvára centrum Varšavy s mrakodrapmi a modernými budovami. Po pár sto metroch parkujeme pri hosteli Tamka na ľavom brehu Visly oproti Svätokrížskemu mostu neďaleko finančnej štvrte. Po zaplatení cca. 13 Eur/osobu sme sa rýchlo ubytovali na izbe, ktorú sme zdieľali s ďalšími dvoma „spoluhosťami“ a vyrazili sme na exkurziu mesta.

Prvým cieľom bola finančná štvrť s výškovými budovami. Po príchode na miesto nás okamžite zaujal Palác vedy a kultúry, ktorý je so svojou výškou 237 m najvyššou stavbou mesta. Zatiaľ ho neprevýšil žiadny z okolitých 18 mrakodrapov. Stavba bola zahájená v roku 1952 ako dar sovietskych národov a dokončená o tri roky neskôr. Budova bola vybudovaná podľa návrhu Leva Rudneva v architektonickom štýle typickom pre stalinskú éru. Nachádzajú sa v nej múzeá, kongresová sála vyhliadková plošina a na jej vrchole anténa, ktorá slúži ako vysielač pre Varšavu.

Po pár fotografiách sa presúvame k nášmu ďalšiemu cieľu – metru. Varšavskú podzemnú dráhu v súčasnosti tvorí jedna linka (sever – juh). Po vstupe do najbližšej stanice metra sme ostali sklamaní. Kvôli výstavbe ďalšej linky bolo uzavreté. Rýchlo sme sa uličkami presunuli do historického centra, ktoré je asi kilometer vzdialené.

Prvá fotozastávka je na Námestí Maršálka Jozefa Pilsudskiego, kde sa nachádza hrob neznámeho vojaka, na ktorom horí večný oheň a na jeho poctu stojí čestná stráž. Hneď za ním sa nachádza Ogród Saski, čo je mestský park zdobený veľkou fontánou. Ideálne miesto pre krátky oddych, po ktorom pokračujeme popri národnom divadle na bulvár Krakowskie Przedmiescie, na ktorom sa nachádza prezidentský palác, Varšavská univerzita a iné dôležité inštitúcie. Počasie je príjemné letné, tak sa schladzujeme točenou zmrzlinou a pomaly pokračujeme na neďaleký Plac Zamkowy, kde sa nachádza kráľovský palác, najznámejšia budova mesta. V minulosti slúžil ako oficiálne sídlo poľských kráľov. Počas druhej svetovej vojny bol zničený a po jej skončení následne podľa starých plánov a fotografií opätovne postavený podobne ako celé historické centrum Varšavy. Dnes je súčasťou Národného múzea a slúži najmä na reprezentačné účely počas štátnych návštev. V podvečernom slnku sa jeho tehlová fasáda pekne vyníma. Oproti možno obdivovať zvyšok starého varšavského opevnenia, ktorým sú obohnané historické budovy v Starom meste. Tie sú zároveň ďalším cieľom.

Staré mesto je ďalšou atrakciou Varšavy. Jedná sa o historické jadro podobne krakovskej štvrti Kazimierz alebo našim historickým jadrám ako Levoča (samozrejme vo väčšom meradle). Môžno tu obdivovať historické budovy, ktoré v minulosti slúžili ako sídla poľskej šľachty. Dnes sú tu múzeá, reštaurácie a početné kaviarne, ktoré majú v Poľsku bohatú tradíciu. Budovy sú vsadené do blokov, ktoré sú mriežkovito poprepletané ulicami. V jeho centre sa nachádza Staromestské námestie, ktorému dominuje socha Sirény (ako fontána), symbolu Varšavy. Kto má záujem môže vlastnoručne pumpovať vodu do fontány.

Pomaly sa vraciame smerom na Zámkové námestie z ktorého je pekný výhľad na Vislu, visutý Svätokrížsky most s Národným štadiónom v pozadí. Fotíme tu posledné zábery a po nábreží Visly sa vraciame do Hostela. Cestu lemujú historické budovy, ktoré však už nie sú tak ošetrené ako budovy na námestí, na druhej strane na romantike im to neuberá. Na nábreží Visly si dávame krátku pauzu a náš pohľad a upiera na protiľahlú štvrť Stara Praga, kde medzi panelákmi vidno Katedrálu sv. Floriána. Posledný úsek exkurzie vedie popri Vedeckom centre Kopernik späť do hostela.

Po krátkom oddychu ideme na večeru. Hľadáme nejakú poľskú reštauráciu, ale okrem pizzerií a exotických reštaurácií v okolí nenachádzame nič, tak dávame prednosť pizzi. Slnko medzitým zapadlo, čo bola ideálna príležitosť pre pár nočných záberov. Ideálny objekt v tej chvíli bola už spomínaná finančná štvrť vzdialená asi 500 metrov od pizzerie. S poslednými momentami denného svetla fotíme na fialovo vysvietenú budovu Paláca vedy a kultúry v kontraste s ostatnými výškovými budovami, ktoré ju obklopujú ako vojaci veliteľa. Nakoniec sa unavení vraciame na hostel, aby sme sa nabrali sily do ďalšieho dňa, v ktorom na nás čaká dlhá cesta do Kaunasu.

Varšava je rýchlo rozvíjajúca sa metropola so všetkým čo k tomu patrí. Mesto, ktoré má úctu k svojej histórii, ale zároveň sa snaží vysporiadať so svojou ťažkou minulosťou. Aj keď už dnes ponúka veľa možností moderného európskeho veľkomesta, ešte stále má pred sebou dlhú cestu podobne ako iné mestá v regióne. Napriek rýchlemu, možno až niekedy chaotickému rozvoju si zachováva svoju typickú jedinečnosť mesta, v ktorom sa spája východ so západom. A to sa mi na Varšave páči. Táto návšteva bola len krátkou popoludňajšou zastávkou na dlhej ceste. Dúfam, že sa sem ešte raz vrátim.