Založ si blog

Potulky Zakarpatskou Ukrajinou III

 

blog 3 1Po prebudení sa v penzióne v Usť-Čornej sme zistili hrozivú skutočnosť, že Miro nevie nájsť svoju brašňu s dokladmi. Okrem jeho osobných dokladov zahŕňajúcich okrem občianskeho preukazu a cestovného pasu tam boli aj doklady od auta, bez ktorých by sme sa cez hranice autom nedostali. Po prehodnotení rôznych konšpiračných teórii straty sme vyhodnotili ako najpravdepodobnejšiu tú, pri ktorej brašňa musela vypadnúť v Nemeckej Mokrej pri nastupovaní do auta. A tak so sprievodom majiteľa penziónu sme vyrazili na miesto. Po príchode do krčmy nám krčmárka povedala, že videla na stĺpe oznam, že sa našla brašňa, že pani bývajúca v dome oproti bude vedieť viac. Tá nám ochotne ukázala dom, v ktorom býva nálezca. Po zaklopaní na dvere z domu vyšiel starší pán v baretke a predstavil sa nám ako Kalinin. Historicky známe priezvisko. Po vysvetlení situácie ochotne zašiel do malej šopy na záhrade a priniesol Mirovu brašňu. Peniaze ani doklady chvalabohu nechýbali, tak nám všetkým odľahlo. Báčik Kalinin nám oznámil, že po brašni prešiel Zill, čo bolo vidno na Mirovej rozdrvenej firemnej pečiatke, ale okrem toho bolo všetko v poriadku. Po vyplatení nálezného sme dali spoločnú fotku na pamiatku a vrátili sa do penziónu pobaliť sa.

blog 3 13Po pobalení sa sme sa rozlúčili s domácimi a pokračovali ďalej. Na dnešnom programe je ešte Sinevirské jazero a Koločava. Hoci je Koločava vzdialená od Usť-Čornej len 30 km, kvôli zlej kvalite cesty (rozbahnená zvážnica) sme museli urobiť 100 km navyše obchádzkou cez Tačiv. Využili sme to na nákup zásob a suvenírov v miestnom hypermarkete. Po ceste sme si dali obed malej rodinnej reštaurácii. Žiaľ prišli sme moc skoro, polievky ešte neboli hotové. S Mirom sme teda vsadili na osvedčenú klasiku, pelmene. Jedná sa o malé mäsom plnené pirohy poliate maslom. Pri tejto ukrajinskej verzii úpravy tejto pochúťky mi chýba kyslá smotana, ktorá im dodáva sýtosť a charakteristický pôžitok, ale inak zlé neboli. Horšie dopadol druhý Miro so Silviou, ktorých prekvapila nízka cena rezňa. Rezeň bol ako má byť, len gramáž zodpovedala nízkej cene 🙂

blog 3 2Po rýchlom obede sme prefrčali po ceste T 0720 dlhou dolinou a asi po hodine sme sa ocitli v Sinevire, odkiaľ je to k rovnomennému jazeru ešte cca. 17 km. Na parkovisku nechávame auto a pri vstupe do národného parku platíme okolo 10 hrivien/osobu vstupné. Od parkoviska stúpame po asfaltke pešo k jazeru asi ešte 1 km. Pripomína to trochu stúpanie k Popradskému plesu od železničnej zastávky. Po príchode k jazeru si okrem svadobnej veselice prebiehajúcej na móle pri bufete všímame aj slabú hmlu vystupujúcu z jazera. Všetko nasvedčuje tomu, že sme prišli tesne po daždi, hoci po ceste sem tomu nič nenasvedčovalo. Jemný opar držiaci sa nad jazerom doplnený ihličnatým lesom v pozadí mu dával mystický nádych. blog 3 11Jazero má rozlohu 4,2 ha s maximálnou hĺbkou 22 m a je najväčším prírodným jazerom Ukrajinských Karpát. Zaujímavosťou je ostrov nachádzajúci sa v jeho strede. Podľa povesti sa jedná o zvyšok mohyly chudobného horala Vira, ktorý sa zamiloval do dievčiny menom Siň. Jej rodičia ich láske neboli naklonení, tak dali mladého horala zabiť. Keď sa to dozvedela Siň, začala na jeho hrobe plakať tak silno, až jej slzy vytvorili jazero. Na ich pamiatku sú na poloostrove postavené dve drevené plastiky, zobrazujúce nešťastných milencov. V skutočnosti vznik jazera nie je tak tragický. Vznik jazera má za následok zosuv pieskovca zo svahov neďalekej hory Krásna v neskorej dobe ľadovej. Zosunutý pieskovec zablokoval dolinu, ktorú vzápätí naplnila voda, čím vzniklo jazero. Po okružnej obhliadke jazera sme sa vybrali do Koločavy.

blog 3 4Po ceste sa nás zmocňujú obavy, že v Koločave budeme mať problém nájsť ubytovanie. Obaja Mirovia spomínali na návštevu spred dvoch rokov, keď po príchode do dediny nemali kde zaparkovať kvôli autám. V tej dobe bolo Zakarpatie populárnou destináciou najmä českých turistov, ktorí ju hromadne navštevovali. Po príchode k Četníckej stanici, ktorá je najpopulárnejším ubytovacím zariadením českých a slovenských turistov oslovila pani s vedľajšieho domu s ponukou na ubytovanie. Kývnutím sme jej dali najavo, že berieme na vedomie a vošli sme do krčmy. Tam sme sa tiež spýtali na ubytovanie, našťastie boli ešte voľné izby, tak sme zobrali dve dvojlôžkové. Alternatívou na Zakarpatí je aj ubytovanie priamo v domácnosti, ako nám ponúkla pani, ale pokiaľ je možnosť ubytovať sa v hoteli, jednoznačne odporúčam hotel. Je v ňom zabezpečené súkromie, pohodlie, sociálne zariadenia a v cene nezvykne byť veľký rozdiel. Pri ubytovaní v domácnosti hrozí, že všetko budete zdieľať s domácimi a spať môžete na gauči. Dokonca majiteľka Četníckej stanice sa nám sťažovala, že ich WC používajú turisti ubytovaní v okolitých domácnostiach.

blog 3 12Po ubytovaní sa stretáme v jedálni, kde si dávame večeru. Voľba padla tradične na boršč (ktorého sa nevieme dojesť) a zakarpatský tokáň (kukuričná kaša s opečenou slaninou a bryndzou). Pozorne si všímam interiér, ktorý je prevažne v tradičnom vidieckom štýle. Celý hotel má výrazné české črty a odzrkadľuje česko-slovenskú minulosť regiónu v podobe rôznych ozdobných artefaktov. Zakarpatská oblasť bola v medzivojnovom období súčasťou vtedajšieho Československa pod názvom Podkarpatská Rus, po druhej svetovej vojne bola pričlenená k ZSSR. Okrem občerstvenia a ubytovania sa v hostinci nachádza aj expozícia týkajúca sa četníctva (polície), spisovateľa Ivana Olbrachta a postavy jeho najznámejšieho hrdinu – zbojníka Nikolu Šuhaja, ktorú si môžete bezplatne pozrieť. Po večeri si zakončujeme deň pohárikom vodky a ukladáme sa na spánok.

blog 3 3Ráno si dávame raňajky v podobe palaciniek (blinčekov) s kyslou smotanou a jablkovým lekvárom. Po pobalení sa si dávame ešte pohár čapovaného kvasu a vyrážame na prehliadku Koločavy. Prvým náhodným cieľom je pamätník Ivana Olbrachta, českého spisovateľa, ktorý tu prežil väčšinu života. Najpopulárnejším dielom je Nikola Šuhaj lúpežník. Hlavnou postavou je zbojník Nikola Šuhaj, ktorý lúpil v okolí a často sa dostával do konfliktu s četníkmi a pár z nich aj zabil. Nakoniec ho kvôli vypísanej odmene zabili vlastní kamaráti. Jeho telo je údajne pochované bez náhrobku v Koločave. Syn majiteľky Četnickej stanice na jeho hrob vodí turistov.

blog 3 5Ďalším cieľom je Múzeum medzinárodnej pomoci armády ZSSR. Jedná sa o pamätník miestnym vojakom, ktorí padli za obeť počas misií za čias ZSSR, špeciálne vojne v Afganistane (1979 – 1989). Jedná sa o domček vo svahu, v ktorom sa nachádza expozícia v podobe používaných zbraní, vojenského vybavenia a dobových fotografií. Na plochej streche je bojové vozidlo so sovietskou vlajkou. Vonkajšiu časť tvorí pamätník s pamätnou doskou, pod ktorou sú helmy padlých vojakov.

Okrem rôznych pamätníkov zablog 3 6 spomienku stojí grécko-katolícky Kostol sv. Ducha, ktorý za čias ZSSR slúžil ako Múzeum ateizmu. Dnes plní svoj pôvodný účel. Najväčšou atrakciou je však skanzen zakarpatskej dediny. blog 3 7Po zaplatení vstupného (nespomínam si na sumu, ale veľa to nebolo) možno obdivovať zakarpatskú vidiecku architektúru. Okrem pekných zrubov s typicky farebnými oknami sa tu nachádzajú aj rôzne hospodárske budovy a kultúrne inštitúcie (škola z obdobia 2.svetovej vojny). Pri pohľade na budovy človeka napadne, aký tu bol ťažký život v minulosti. Pre milovníkov techniky je tu expozícia bývalej železnice so zaujímavým vozovým parkom.

blog 3 8Po prehliadke si dávame obed v Četníckej stanici. Tentokrát namiesto pelmeňov si dávame vareniky, čo je ukrajinská verzia našich pirohov a pokračujeme do Užhorodu, čo je poslednou zastávkou na Ukrajine. Po príchode do mesta si všímame zmes budov československej a sovietskej architektúry, ktoré sú skoro na každom kroku. blog 3 9Iná situácia však nastáva v historickom jadre mesta, ktorému dominuje Gréckokatolícka katedrála. Okrem katedrály historické centrum ponúka možnosti prechádzky po vynovenej pešej zóne s početnými terasami. V jednej z nich si dávame pivo, lebo popoludňajšie slnko dáva zabrať. Posedenie si krátime pohľadom na dve sympatické dievčiny, ktoré v kostýmoch víl bavia okoloidúce deti. Po krátkej prestávke pokračujeme v prehliadke mesta. Ďalšou zaujímavou stavbou je bývalá synagóga, v ktorej dnes sídli filharmonický orchester. Má typickú tehlovočervenú fasádu ako aj synagógy u nás. Neďaleké nábrežie rieky Uh je zdobené zeleňou, ktorú dopĺňajú početné parky v meste. Po nákupe posledných suvenírov v miestnom supermarkete pokračujeme na hranicu, čím sa tento pekný výlet končí.

Zblog 3 10akarpatská Ukrajina si prežila pestrú minulosť, keď sa ocitla v relatívne krátkych časových úsekoch v rôznych krajinách (od Uhorska, cez Československo, Maďarsko, ZSSR až po dnešnú Ukrajinu). To ovplyvnilo jej bohatú kultúrnu rozmanitosť. Na škodu veci je, že bývala na okraji záujmu krajín, ktorých bola súčasťou. To malo za následok jej pomalý hospodársky rast a situáciu, v ktorej sa dnes nachádza. Na druhej strane ponúka návštevníkovi divokosť prírody a autentickosť života spätého s prírodou, ktorý je dnes taký vzácny. Miestni si to uvedomujú a pomaly sa učia túto možnosť využívať. Zakarpatskú Ukrajinu určite odporúčam navštíviť a do budúcnosti jej prajem, aby vedela svoje prírodné a kultúrne bohatstvo správne využiť a zároveň nestratila na svojej jedinečnosti.  

 

 

 

             

Pomoransko – Na ostrove kriedy a rakytníka

25.12.2019

Na gauči hotela v Greifswalde sa prebúdzame do pekného rána a hneď ideme na raňajky. Ponuka je bohatá a za spoločnosti ostatných hostí prevažne z radov penzistov plánujeme program dňa. Po zbalení sa vychádzame na rýchlu prehliadku mesta. Krátko po ôsmej hodine pôsobí univerzitné mesto ospalým dojmom, čo poskytuje vynikajúce podmienky pre fotenie nádherných historických [...]

Pomoransko – Štetínsky paprikáš

23.12.2019

V Slupsku sa opäť napájame na rýchlostnú cestu S6 a po hodine sa ocitáme v Koszaline, kde odbočujeme do letoviska Kolobrzeg. Opravované úseky cesty v kombinácii s faktom, že do letoviska slúži ako príjazd klasická vojvodská cesta mení pohodovú jazdu na nočnú moru. Pred Kolobrzegom sa vytvára niekoľkokilometrová kolóna. Po vyše hodine prerušovanej jazdy sa konečne [...]

Pomoransko – Slowinske duny

20.12.2019

Na priváte neďaleko Wladyslawova sa prebúdzame do príjemného oblačného rána. Hneď po zbalení vecí smerujeme na západ. Prvým cieľom sú pozostatky nedostavanej jadrovej elektrárne Žarnowiec. Cesta po poľských okreskách ubieha relatívne rýchlo a monotónne. Borovicové lesy striedajú lúky a vresoviská. Asi po hodine prichádzame k jazeru Žarnowiec, kde z jedného móla [...]

Rakva / Rakvy / Cintorín / Pohreb /

Nadúmrtnosť po troch rokoch klesla takmer na nulu, podpísali sa pod to dva hlavné faktory

28.03.2024 09:50

Počet zomretých vlani klesol v porovnaní s rokom 2022 vo všetkých krajoch Slovenska.

Štefan Harabin

Harabin vyzval ľudí, aby išli voliť. Svoj hlas dá Pellegrinimu

28.03.2024 09:00

Podľa Harabina sa Pellegrini prihlásil k častiam programu, ktorý presadzoval v prvom kole.

Vladimir Putin

Rusko nezaútočí na Pobaltie, Poľsko či Česko, je to úplný nezmysel, ide len o strašenie ľudí, tvrdí Putin

28.03.2024 08:00, aktualizované: 08:28

"Voči týmto štátom nemáme žiadne agresívne úmysly," povedal ruský prezident.

Joe Lieberman

Zomrel Joe Lieberman, bývalý demokratický senátor a kandidát na viceprezidenta

28.03.2024 07:42

Vo veku 82 rokov zomrel dlhoročný americký senátor a vplyvná, hoci kontroverzná osoba v rámci Demokratickej strany.

Branislav Turčina

Štatistiky blogu

Počet článkov: 55
Celková čítanosť: 331513x
Priemerná čítanosť článkov: 6028x

Autor blogu

Kategórie