Ukrajina podobne ako Poľsko je pre našinca najmä nákupnou destináciou, kde na trhoch v okolí Užhorodu možno nakúpiť lacný tovar. Už menej Slovákov sa odhodlá zájsť ďalej na východ. Dôvodom bývajú rôzne predsudky. Je pravda, že cesty nie sú zrovna ukážkové a turistické služby slabo rozvinuté, ale na druhej strane je to vykompenzované relatívne zachovalou prírodou a jej divokosťou. „Nepoznanosť“ tohto regiónu bola pre mňa silným motívom pre jeho návštevu.
Jedného júlového dopoludnia sme v štvorčlennej zostave autom vyrazili z Ružomberka smerom na východ. Hranicu vo Vyšnom Nemeckom prekračujeme večer. Pasová kontrola prebehla bez problémov a tak pokračujeme ďalej. Cestou hľadáme vhodné ubytovanie, ale nakoniec ho nachádzame až v Mukačeve. Tu si uvedomujeme aj prvú chybu ktorej sme sa dopustili, na hraniciach sme si nezmenili peniaze. Zmenárne a banky boli už dávno zatvorené, tak pri večernej prechádzke sme nejakú hľadali, v ktorej by sme na druhý deň peniaze zmenili. Hneď pri hoteli jedna bola, tak spokojní sme sa vrátili na izbu. Na druhý deň okamžite vyrážame do spomínanej banky, no zistili sme, že sa nejedná o banku, ale bar s názvom „Banka“. Zaujímavý marketingový ťah. Našťastie vedľa bol skutočný bankomat, tak z karty ťahám peniaze na zaplatenie nocľahu a raňajky. Zvyšné peniaze meníme v banke v centre mesta.
Z Mukačeva vyrážame smerom na Chust. Hneď za Mukačevom si v motoreste dávame obed pozostávajúci z boršču, pelmeňov a kvasu (tradičného nápoja z jačmeňa chuťovo pripomínajúceho niečo medzi čiernym pivom a kofolou). Štyri takéto porcie s dvoma vodkami nás vyšli dokopy na 11 Eur. Ceny sú naozaj priaznivé. Po hodine prichádzame do Iršavy, kde sa nachádza úzkorozchodná železnica. Prvou návštevou sme poctili miestnu stanicu, kde nám do očí udrel grafikon s destináciami ako Kyjev, Ľvov, Odesa a dokonca aj Moskva. Na stanicu miestnej úzkorozchodky zaujímavé. Zaujímavé staré sovietske motoráky sú vďačným objektom pre fotografov. Miro s lepšou znalosťou ruštiny sa pýta na príchod vlaku. Predavačka lístkov sa pýta na destináciu. Vysvetľujeme jej, že nechceme cestovať, len si odfotiť vlak. Na to sa začne smiať, podobne aj zvyšok osadenstva čakárne. S pocitom hanby rezignujeme a vyrážame na neďaleký trh, ktorý sa nelíši od toho poľského v Jablonke. Verní tradícii si kupujeme mäsový pirôžtek a popri prezeraní si stánkov hľadáme zvyšok výpravy – druhého Mira a Silviu. Tých akosi nikde nevidno, tak si kupujeme ruskú zmrzlinu v typickom hrubom kornútku a vyrážame si pofotiť miestny kostol so zaujímavými cibuľovými vežami, ktoré skôr pripomínajú Taj-Mahal ako pravoslávny kostol. Po pár záberoch sa vraciame na trh, kde stretáme zvyšok partie. Ešte posledný pohľad na odstavené vagóny na úzkorozchodke, žiaľ motoráky neodfotíme, lebo musíme pokračovať ďalej.
Ďalším cieľom je Údolie narcisov. Ide o lúku bohato zarastenú narscismi. Naša návšteva má však dosť veľkú chybičku krásy – je júl. Narcisy kvitnú v máji. To malo za následok, že sme sa pokochali na peknú, ale obyčajnú lúku. Ako cena útechy nám slúžili fotky na infopaneloch. Počas kvitnutia je tam nádherne. Dlhšie zdržiavať sa tu nemalo význam, preto pokračujeme do Chustu.
Chust, tretie najväčšie mesto Zakarpatskej oblasti. Pri pohľade na Kostol sv. Alžbety a neďaleký pravoslávny chrám sa mi vynárajú spomienky prvej návštevy mesta spred dvoch rokov. Mesto pripomína naše mestá z polovice 80. rokov minulého storočia. Stará sovietska architektúra je postupne dopĺňaná o moderné stavby, ktoré jej svojou výraznou farebnosťou dosť kontrastujú. Na hlavnom námestí si dávame pizzu a pokračujeme do Usť-Čornej.
Za Chustom odbočujeme do údolia Teresvy a kvalita cesty sa zhoršuje. Čím hlbšie vchádzame do údolia, častejšie musíme obchádzať jamy na ceste. Nakoniec prichádzame do Usť-Čornej a hľadáme ubytovanie. To zabezpečujú početné priváty. Náš tip je bývalá staničná budova lesnej úzkorozchodnej železnice. Po príchode na miesto ostávame sklamaní. Pred staničnou budovou nás víta skupinka českých turistov, ktorí sa nás hneď pýtajú, či aj my „hľadáme poklad“ (železničku). Hneď nám je jasné, že ani ubytovanie, ani pozostatky vozového parku tu nenájdeme. Spoločne hľadáme aspoň nejaké informácie o ubytovaní, ale okrem zdevastovaného prízemia budovy žiadne informácie nenachádzame (Neskôr sme sa na jednom fóre dozvedeli, že ubytovať sa dá na hornom poschodí. Majiteľ sa ospravedlňuje za absenciu infotabule na budove a sľubuje, že chybu napraví). Miestna železnička bola zničená povodňami v roku 1998 a kvôli vysokým nákladom už nebola obnovená. Jediný jej pozostatok pripomína krátky pás koľajníc na moste. Dnes sa v objekte nachádza okrem spomínanej budovy aj píla.
Nakoniec sa ubytovávame v rodinnom penzióne v prepočte 8 Eur/osobu. Izby sú dobre zariadené, pripomínajú romantiku výletov môjho detstva. Po vybalení sa ideme navštíviť vedľajšie obce Ruskú Mokrú a Nemeckú Mokrú (Komsomoľsk). Cesta vedúca tam z Usť-Čornej je v zlom stave. Na niekoľkých úsekoch je síce asfaltová, ale väčšinou má štrkový povrch s častými výmoľmi, ktoré dosť spomaľujú a komplikujú jazdu. Cesta autom medzi Usť-Čornou a Nemeckou Mokrou trvá do 1 hodiny, pričom vzdialenosť je len 11 km. Zaujímavosťou týchto obcí je ich rakúsky pôvod. Za čias Márie Terézie vznikol plán osídlenia tejto oblasti, ktorá v tej dobe patrila Uhorsku. V roku 1775 tu bolo presídlených vyše 500 obyvateľov z rakúskej oblasti Salzkammergut (pri Salzburgu), prevažne drevorúbačov. Dodnes sa zachovali nemecké črty v podobe tabúľ pred obcami, kde sa okrem ukrajinského názvu spomína aj nemecký. Usť-Čorná je Königsfeld, Nemecká Mokrá – Deutsche Mokra. Sú to typické podhorské dediny pozostávajúce väčšinou z dlhej jednoradovej zástavby domov po oboch stranách hlavnej cesty, podobne ako na Slovensku. Cieľom návštevy dedín bolo naplánovanie zajtrajšej túry na hrebeň Krásnej Poloniny. Po návrate do penziónu si dávame v kuchynke suchú večeru, ktorú zapíjame miestnym vínom, ktoré má lahodnú ovocnú chuť. Ešte plánujeme nad mapou posledné podrobnosti zajtrajšej túry a ideme spať, lebo nás čaká náročný deň.
Foto Miroslav Jurečka: http://www.panoramio.com/photo_explorer#view=photo&position=2512&with_photo_id=78429236&order=date_desc&user=1054303
Foto Branislav Turčina: http://www.panoramio.com/photo_explorer#view=photo&position=926&with_photo_id=76270173&order=date_desc&user=1078389
Celá debata | RSS tejto debaty