branork

Po prehliadke Rigy po A1 smerujeme k estónskej hranici. Kvôli pokročilej hodine hľadáme ubytovanie. Cesta je však vedená mimo obce a oblasť je riedko osídlená. Chvíľu sa pohrávame s myšlienkou prekročiť hranicu ešte dnes, ale nakoniec únava po náročnom výlete si začala vyberať svoju daň a v prihraničnom mestečku Aniža sa ubytovávame v bungalove. Platíme 25 Eur/osobu a majiteľ Rocki nám prezradil, že už navštívil Slovensko a veľmi sa mu páčili Nizke Tatry. Cena sa nám zdala zo začiatku trochu vysoká, ale po prehliadke priestranného dreveného bungalovu s vlastnou kuchyňou, sociálnymi zariadeniami a prípojkou na internet sme boli viac ako spokojní. Vlastná kuchynka s indukčným varičom bola inšpiráciou niečo poriadne si uvariť, voľba padla na lečo. V neďalekom supermarkete sme pri nákupe opäť stretáme Rockiho, ktorý s plechovkou slovenského piva pribehol k nám a pochválil, aké dobré pivo sa u nás vyrába. A vážne, v ruke držal typickú pozlátenú plechovku Steigra. Slovenské pivo sa opäť presadilo vo svete 🙂 My si recipročne kupujeme plechovku domáceho piva a po dokúpení ostatných surovín sa ponáhľame späť do bungalovu.

Na druhý deň po raňajkách vyrážame do ďalšieho cieľa, na ostrov Saaremaa. Po prekročení hranice, ktorej okrem opustených colných budov dominuje aj reklamný billboard s nápisom „Mc Donald“, po hlavnej ceste č. 4 pokračujeme na Pärnu. V Estónsku sa diaľnice nevyskytujú a hlavné cesty sú v dobrej kvalite. Pre osobné autá nie sú spoplatnené. Pri meste Pärnu odbočujeme na cestu č. 10 do mesta Virstsu, kde sa naloďujeme na trajekt. Po zaplatení poplatku 17 Eur (3 osoby + auto), čakáme asi pol hodinu na nalodenie. Plavidlá sú dobre zariadené, okrem prepravy ponúkajú aj pekný výhľad na okolitú morskú krajinu, ale aj možnosti občerstvenia. Wifi pripojenie je samozrejmosťou. Asi po pol hodine sme sa doplavili na ostrov pri mestečku Kuivatsu a smerujeme po hlavnej ceste č. 10 do hlavného mesta ostrova Kuressaare. Po ceste však máme niekoľko zaujímavých zastávok. Prvou je 2 km široká šija rozdeľujúca ostrov na dve časti. Pripomína holandský polder a je vďačným objektom pre zaujímavú fotku. Po pár záberoch pokračujeme k ďalšej atrakcii – kráteru po meteorite v Kaali. Na ostrove odporúčam používať GPS navigáciu, lebo aj napriek značeniu množstvo vedľajších ciest sťažuje orientáciu. Kaali sa nachádza severne od Kuressaare, kde po 15 km z cesty č. 10 treba odbočiť doľava. Po príchode na parkovisko sa nachádza expozícia v štýlovej kamennej budove a samotný kráter sa nachádza asi 50 m od parkoviska. Kráter je hlboký 16 metrov, priemer má 40 m. Stena krátera je tvorená prevažne dolomitmi a v strede kráteru sa nachádza jazierko zelenej farby spôsobenej riasami. Dopad meteoritu nastal približne v 600 rokov p.n.l., kedy sa asi vo výške 10 km nad povrchom zeme na deväť väčších častí. Zvyšných osem úlomkov dopadlo do vzdialenosti jedného kilometra od hlavného krátera. V minulosti slúžil ako obetné miesto a jazero bolo považované za posvätné. Po krátkej obhliadke pokračujeme ďalej na juh.

Po pár minútach sa ocitáme na predmestí Kuressaare a prechádzame do jeho centra, ktorému dominuje stredoveká pevnosť z roku 1380. Tá stojí neďaleko pobrežia obohnaný vodnou priekopou v štýle ravelin. Počas našej návštevy bola v čiastočnej rekonštrukcii. Pevnosti dominuje hrad so štvorcovým pôdorysom a dvomi vežami. Strechy majú červenú škridlovú krytinu, ktorá pekne kontrastuje s bielymi kamennými stenami. Do pevnosti sa dá dostať dvomi násypmi a dvomi drevenými mostami. Kto chce po prehliadke športovo vyžiť, môže sa okúpať, zahrať si plážový volejbal na pláži vedľa malého prístavu. Na opačnej strane oproti pevnosti sa nachádza pekné historické centrum, ktoré je z oboch strán obklopené malými domčekmi. Výraznou črtou metropoly ostrova je bohatá zeleň, ktorá je pekne zakomponovaná do mestskej výstavby. Plán je nabitý, pomaly opúšťame Kuressaare a na jeho konci obdivujeme najstarší kamenný most na ostrove, dnes už slúži ako pamiatka a vedľa neho je postavený nový, moderný.

Ďalšou atrakciou na pláne sú kriedové útesy pri obci Panga na severozápadnom pobreží ostrova. Cesta Kuressaare až k útesom je v celkom dobrom stave a po celej dĺžke má pevný asfaltový povrch, čo na ostrove nie je vždy pravidlom, najmä na menej frekventovaných cestách. Severné pobrežie ostrova tvoria strmé útesy. Napriek ich dĺžke sa k nim bežný turista nemôže dostať, ba dokonca je dosť ťažké urobiť si fotku. Príležitosť na dobrý záber sa ponúka pri Palange, kde sa v jednom úseku pobrežie ostro láme. Neďaleko tohto miesta sa nacházda parkovisko a vedľa neho obchodík so suvenírmi. Útesy sú lemované striedavo borovicovo-brezovými lesmi a trávnatými lúkami, ktoré trochu pripomínajú tie britské pri Doveri. Okraj útesu je vyznačený nahusto osadenými výstražnými tabuľami. Po menšej fotoprechádzke popri útesoch nasadáme do auta a pomaly sa vraciame na trajekt. Po ceste sa nachádza náš posledný ostrovný cieľ – skanzen v Angle.

Po krátkom prejazde po štrkovej ceste a následnom krátkom úseku po asfaltke sa pred nami ukazujú veterné mlyny. Je to neklamné znamenie, že sa nachádzame v Angle. Je to vidiecka expozícia sedliackeho života na ostrove. Vstupné stojí 2 Eurá. Najväčšou atrakciou je skupina piatich mlynov veterných mlynov, ktoré pripomínajú pre zmenu kúsok Holandska. Štyri mlyny sú otočné, jedná sa o najstaršie typy európskych mlynov pochádzajúcich z 12. storočia (typické sú pre Belgicko a sever Francúzska). Výhodou je ich flexibilita, ktorá im umožňuje otáčať sa okolo vlastnej osi v závislosti od prúdu vetra. Na to slúži dlhé rameno. Otáčanie som si mal možnosť vyskúšať, ale po necelom metri som to radšej vzdal, aby som mlyn náhodou nepoškodil. Nechcel som si takto „privyrobiť“. V strede stojí jeden väčší mlyn holandského typu, od pravého holandského sa líši svojou celodrevenou konštrukciou. V minulosti sa na ostrove nachádzalo okolo 800 mlynov, zatiaľ čo v roku 1925 už len posledných deväť. Týchto päť bolo obnovených v roku 1985. Okrem mlynov expozícia ponúka aj pohľad na poľnohospodárske stroje a v neďalekom informačnom centre môžno ochutnať typické jedlá, ktoré sú relatívne drahé a majú skôr degustačný účel ako nasýtiť. Menu je v estónčine, čo predstavuje problém. Ešte šťastie, že Miro má v smartfóne fotoslovník. Veľmi som bol prekvapený, keď som dostal našu krúpkovú polievku s údeným mäsom. Za cenu 4 Eurá, dobré. Čas pokročil a ponáhľame sa na trajekt.

Po plavbe na pevninu opäť hľadáme miesto pre ubytovanie. Počasie je pekné, tak opäť zvažujeme stanovanie. Problémom je všadeprítomný porast vysokej vlhkej trávy poprepletanej rastlinami s drevnatými stonkami, čo by skladanie stanu a pohodlie v ňom dosť komplikovalo. Otázna je aj legálnosť stanovania mimo camp, kvôli početným prírodným rezerváciám v okolí. Nakoniec sa ubytovávame v hoteli asi 10 km vzdialeného od mesta Haapsalu. Hotel je na dobrej úrovni, ubytovanie stojí okolo 28 Eur/osobu. Po ubytovaní ešte vyrážame na obhliadku neďalekého mysu v Puise Nina, kde sa nachádza malá rybárska osada a je tam migračné hniezdisko vtákov. Po nacvakaní pár záberov zapadajúceho slnka sa vraciame do hotela. V hotelovej knižnici ešte študujeme estónskych turistických sprievodcov a do mapy zaznačujeme ich polohu. Vďaka tomu sme objavili miesta, ktoré by sme bez povšimnutia obišli, čo by bola škoda.

Na druhý deň nás víta zamračené ráno. Po raňajkách vyrážame do Haapsalu, kde sa chystáme navštíviť miestne železničné múzeum. To sa nachádza v priestoroch bývalej železničnej stanice. Prevádzka na trati bola ukončená v roku 1995. Dodnes sa okrem historickej budovy stanice zachovalo koľajisko, na ktorom okrem dvoch radov starých nákladných vagónov stojí aj expozícia troch dieslových a troch parných rušňov. Vnútornú expozíciu si kvôli nášmu skorému príchodu pozrieť nemôžeme, ale nám to nevadí, lebo vonkajšia je prístupná non-stop. Zaujímavosťou je rozostavenie vozidiel na koľajisku, okolo ktorého prechádza cesta, ktorá ho dvakrát križuje, čo vytvára dojem funkčnej stanice.

Po krátkej fotoexkurzii v najbližšom obchode dokupujeme zásoby na cestu a pokračujeme do hlavného mesta Tallinn, ktoré je ďalším našim cieľom.